Prezident USA Donald Trump predstavil nový plán, ako ukončiť vojnu na Ukrajine – nie prostredníctvom priamych útokov na Moskvu, ale zasadením ekonomického úderu tým, ktorí udržiavajú ruskú ropu v obehu: Číne a Indii.
V prípade, že sa Rusko do 50 dní nezaviaže k mieru, Spojené štáty zvažujú zavedenie tvrdých ekonomických opatrení voči krajinám, ktoré naďalej nakupujú ruskú ropu. Takéto opatrenia by mohli vážne narušiť globálny energetický trh a viesť k citeľnému zvýšeniu cien ropy na celom svete.
Hoci trhy zatiaľ reagujú opatrne, reálna hrozba sekundárnych sankcií – teda sankcií namierených na tretie krajiny, ktoré obchodujú s Ruskom – je vo vzduchu. V prípade uvalenia sankcií na Čínu a Indiu by to mohlo mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre Rusko, ale aj pre svetovú ekonomiku. Informuje o tom portál CNN.
Cieľ: Ruské petrodoláre
Trumpova administratíva, ktorá je späť pri moci od januára 2025, hľadá nové cesty, ako zastaviť tok peňazí do Kremľa. V roku 2024 zarobilo Rusko podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry približne 192 miliárd dolárov z predaja ropy. Tieto príjmy výrazne prispievajú k pokračovaniu vojny na Ukrajine.
Spojené štáty, spolu s EÚ a Spojeným kráľovstvom, už pred rokmi zaviedli cenové stropy a zákazy dovozu ruskej ropy. Rusko však rýchlo zareagovalo a preorientovalo vývoz z Európy na Áziu, kde najväčšími odberateľmi sa stali práve Čína a India.
Momentálne tvorí ruská ropa až 36 % ropných importov Indie a takmer 20 % dovozu Číny. Bez tejto ropy by boli obe krajiny nútené hľadať nové, pravdepodobne drahšie zdroje.
V pondelok Trump oznámil, že jeho administratíva pripravuje tzv. sekundárne clá – ktoré by sa mohli týkať celého exportu krajín nakupujúcich ruskú ropu. Podľa amerického veľvyslanca pri NATO Matta Whitakera nejde o sankcie priamo proti Rusku, ale o „nátlak na jeho partnerov, ktorí mu umožňujú prežiť“.
V Kongrese zároveň získava podporu návrh zákona, ktorý by prezidentovi umožnil zaviesť až 500 % clo na krajiny kupujúce ruskú energiu alebo urán. Tento zákon niektorí zákonodarcovia označujú ako „sankčné kladivo“, ktoré by mohlo Moskvu prinútiť k rokovaniam.
Obmedzené možnosti náhrady
Analytici však varujú, že takéto opatrenia by mohli spôsobiť celosvetové šoky. Ak by sa vývoz ruskej ropy – viac ako 7 miliónov barelov denne – naraz zastavil, trh by sa nemal ako rýchlo spamätať.
„Nie je jasné, kto by túto stratu vedel okamžite nahradiť. OPEC má určitú rezervnú kapacitu, ale rozhodne nie v takom rozsahu,“ upozorňuje Muyu Xu, expertka na ropu zo spoločnosti Kpler.
Kombinácia obmedzených zásob, dlhých dodacích lehôt a zložitého geopolitického prostredia by viedla k prudkému rastu cien ropy – a to aj v Spojených štátoch. Takýto vývoj by bol v priamom rozpore s Trumpovou snahou o udržanie nízkych cien energií doma.
Politický tlak verzus ekonomická realita
Trump už skôr uvalil 25 % clo na krajiny dovážajúce venezuelskú ropu, no v praxi toto opatrenie nebolo aktívne využité. Podľa odborníkov je preto otázne, či sa Trump odhodlá na podobne drastický krok aj voči Číne a Indii.
Gregory Shaffer, profesor medzinárodného práva na Georgetown University, uvádza, že administratíva pravdepodobne zvažuje rôzne scenáre – od ciel až po klasické finančné sankcie voči firmám a jednotlivcom zapojeným do ruského ropného obchodu.
Takýto cielený prístup by mohol byť menej deštruktívny a zároveň účinný, ak by bol dôsledne vynucovaný. Podľa Richarda Bronzea z konzultačnej spoločnosti Energy Aspects sú preto sekundárne sankcie pravdepodobnejšie ako všeobecné clá, ktoré by mohli poškodiť aj americké ekonomické záujmy.
Zatiaľ čo Trump vyvíja tlak, veľké ázijské ekonomiky zatiaľ ustupovať nechcú. Čína na Trumpove vyhrážky reagovala vyhlásením, že „nátlak“ nie je riešením konfliktu. India sa oficiálne nevyjadrila, no odborníci nepredpokladajú, že by sa Naí Dillí podvolilo.
Ajay Srivastava, zakladateľ think tanku Global Trade Research Initiative v Indii, poznamenáva, že India nevidí dôvod reagovať na „nepredvídateľné americké požiadavky“ a svoju stratégiu meniť neplánuje.
Podľa expertky Yun Sun z amerického Stimson Center nemá Čína záujem meniť svoj postoj k Rusku len preto, že USA hrozia sankciami. „Peking nebude tlačiť na Moskvu – a určite nie kvôli tlaku zo Západu,“ uviedla.
Signál do Moskvy – alebo len politické gesto?
Kroky Trumpovej administratívy možno zatiaľ nepredstavujú okamžitú hrozbu, no ich symbolika je silná. Aj samotná hrozba sekundárnych opatrení vysiela Moskve odkaz, že jej ekonomická sieť môže byť narušená aj cez tretie krajiny.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval Čínu, Indiu a Brazíliu, aby vyvinuli tlak na Putina a prinútili ho k mierovým rokovaniam. „Ak to neurobia, Trumpove opatrenia tvrdo zasiahnu aj ich,“ vyhlásil.
