Istanbulská prokuratúra vydala medzinárodné zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Israela Kaca, ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira a viacerých ďalších vysokopostavených izraelských predstaviteľov. Celkovo ide o 37 osôb vrátane náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Ejala Zamira. Všetci sú obvinení z genocídy a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mali dopustiť v Pásme Gazy.
Podľa prokuratúry ide o systematické porušovanie medzinárodného práva a útoky na civilné obyvateľstvo, ktoré označila za „zločiny proti ľudskosti“. Izraelská vláda tieto obvinenia dlhodobo odmieta a tvrdí, že jej vojenské operácie v Gaze predstavujú sebaobranné kroky v súlade s medzinárodným právom, píše denník Pravda.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dlhodobo patrí medzi najhlasnejších kritikov izraelského postupu v Gaze. V minulosti vyhlásil, že konanie izraelského premiéra považuje za formu genocídy a dokonca tvrdil, že Netanjahu „prekročil hranice zverstiev, ktoré kedysi páchal Hitler“. Podobné stanovisko zastáva aj Juhoafrická republika, ktorá už koncom roka 2023 podala na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu žalobu pre podozrenie z genocídy. K tejto iniciatíve sa pripojilo viacero štátov, hoci súd zatiaľ nerozhodol. ICJ však opakovane vyzval Izrael, aby zvýšil objem humanitárnej pomoci smerujúcej do Pásma Gazy.
Medzinárodne hľadaný premiér
Už v novembri minulého roka vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na Benjamina Netanjahua pre podozrenie zo spoluzodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, vrátane úmyselného vyvolávania hladu ako formy vojenskej stratégie.
V auguste tohto roka panel OSN informoval, že v niektorých oblastiach Gazy prepukol hladomor. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyhlásil, že za túto situáciu nesie priamu zodpovednosť izraelská vláda, keďže obmedzila dodávky humanitárnej pomoci. Izrael tieto obvinenia odmieta. Počas prvých mesiacov konfliktu, ktorý sa začal 7. októbra 2023 útokom militantného hnutia Hamas na Izrael, bolo dodávanie potravín a pomoci do Pásma Gazy takmer úplne zablokované.
Krehké prímerie
Útok Hamasu si vyžiadal približne 1 200 obetí, prevažne civilistov, a okolo 250 ľudí bolo unesených do Gazy. Časť z nich bola neskôr prepustená výmenou za palestínskych väzňov počas niekoľkých dočasných prímerí – v novembri 2023, začiatkom roka 2024 a opäť v októbri.
Izrael následne spustil rozsiahle letecké a pozemné operácie, ktoré si podľa údajov palestínskych úradov ovládaných Hamasom vyžiadali najmenej 68 875 obetí. Organizácia Spojených národov tieto čísla považuje za dôveryhodné, hoci nerozlišujú medzi civilistami a bojovníkmi. Podľa augustovej analýzy denníka The Guardian, ktorá vychádzala aj z údajov izraelskej armády, tvorili civilisti približne 80 percent všetkých obetí. Od 10. októbra platí v Pásme Gazy krehké prímerie, ktoré však už bolo niekoľkokrát porušené a situácia v regióne zostáva napätá.
