Najväčšiu mešitu v Albánsku financovalo Turecko. Spolu s výstavbou náboženských stavieb preniká Ankara aj do politiky, ekonomiky a bezpečnostných štruktúr celého regiónu.
V centre albánskej metropoly Tirany, len pár metrov od parlamentu, sa týči nová dominanta mesta – mešita Namazgah. S kapacitou pre osem tisíc veriacich je najväčšou svojho druhu v krajine a svojou architektúrou pripomína istanbulskú Modrú mešitu. Jej stavbu financovalo Turecko, ktoré tým opäť potvrdzuje, že západný Balkán je posledným dielom jeho ambicióznej geopolitickej skladačky. Informuje o tom portál iDnes.
Mešita ako symbol vplyvu
Päťdesiatmetrová stavba s tureckým imámom na čele je replikou klasickej omanskej architektúry a slúži nielen ako miesto modlitieb, ale aj ako symbol gréckeho vplyvu v regióne. Otvoril ju osobne prezident Recep Tayyip Erdogan v októbri 2024. Pri tejto príležitosti Turecko podpísalo s Albánskom dohodu o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a vzdelávania. Ankara Tirane zároveň darovala drony vlastnej výroby.
Tureckom podporované mešity a náboženské školy často šíria oficiálnu propagandu Ankary. Ich doplnkom sa stali aj populárne televízne telenovely oslavujúce slávnu osmanskú minulosť.
Ankara na Balkáne: Peniaze, náboženstvo, drony
Vplyv Turecka nespočíva len v náboženstve. Ide o dlhodobú stratégiu. Turecko si pestuje úzke vzťahy so štátmi, s ktorými zdieľalo storočia spoločnej histórie – Bosnou a Hercegovinou, Kosovom či Severným Macedónskom. No investície prúdia aj do pravoslávneho Srbska, najmä v oblasti infraštruktúry a obchodu.
Turecko zároveň zapĺňa priestor, o ktorý sa Západ, najmä USA a EÚ, už roky príliš nezaujíma. Ankara sa na Balkáne snaží udržať politickú neutralitu a vyhýba sa zapleteniu do regionálnych konfliktov. Zároveň však buduje v zákulisí sieť vplyvu, ktorá sa ťažko prehliada.
Turecko expanduje vo viacerých smeroch
Geopolitická stratégia Ankary nekončí Balkánom. Na juhu si Turecko nárokuje polovicu Egejského mora a pravidlene rozdeľuje napätie s Gréckom, s ktorým zdieľa členstvo v NATO. Na severe zohráva úlohu kľúčového mediátora vo vojne na Ukrajine, pričom má otvorené komunikačné kanály s Moskvou aj Kyjevom.
Na východe podporuje Azerbajdžan v konflikte s Arménskom a na juhu ovláda časť sýrskeho územia, čím sa snaží potlačiť kurdskú hrozbu.
Mierové sily a obnova
Na Balkáne pôsobia turecké jednotky ako súčasť mierových misií v Bosne a Kosove. Súčastne rástli investície do obnovy – od železníc, diaľníc až po vývoz potravín, elektroniky a spotrebného tovaru. V tomto segmente hrajú výraznú úlohu turecké banky.
Koordináciu zabezpečuje Turecká agentúra pre spoluprácu a koordináciu (TIKA). Naoko sa venuj renovácii pamiatok z osmanskej éry, no zároveň aktívne podporuje moslimské komunity vo všetkých krajinách Balkánu.
Náboženstvo ako nástroj moci
Podľa Rebecky Bryantovej z Utrechtskej univerzity treba tieto turecké aktivity vnímať v širšom geopolitickom kontexte. Podľa nej už nejde len o podporu náboženských skupín, pretože Turecko si vytvára dlhodobú strategickú sieť vplyvu.
Pozorovatelia pritom hovoria o tzv. „infraštruktúrnom imperializme“ – Turecko si cez výstavu mešít, škôl a diaľníc buduje mäkkú silu a prístup k politickým a hospodárskym elitám.
Dôležitým nástrojom sa stala aj bezpečnostná spolupráca. Turecko napríklad poskytuje výcvik bosenským kadetom vo svojich vojenských školách a drony Bayraktar sa stali súčasťou takmer každého rokovania medzi balkánskymi štátmi a Ankarou.
Vplyv pretrváva
Turecká ekonomika síce prechádza krízou, čo čiastočne obmedzuje zahraničné investície, no len z časti. Ankara naďalej uplatňuje mäkkú silu tam, kde Západ váha. Práve preto sa stáva Balkán stále významnejším článkom zahraničnopolitickej skladačky.
