Nedávno vulkanológovia na satelitných snímkach Etny preukázali, že krátko pred sopečnou aktivitou sa zazelenajú listy na stromoch v okolí. A keďže takáto zmena vo farbe lístia je veľmi dobre rozpoznateľná z vesmíru, nadviazali spoluprácu s NASA, ktorá by im mala poskytnúť dáta z družíc sledujúcich aj ďalšie vulkány.
Zmeny sledujú priamo na sopke
Čo sa skrýva sa náhlou zmenou farby lístia? Sopečná magma stúpajúca zemskou kôrou produkuje rôzne plyny vrátane oxidu uhličitého a oxidu siričitého. Plyny prestupujú až na povrch, kde oxid uhličitý pohlcujú stromy, ktoré menia svoju farbu, a preto sú zrazu zelenšie.
Vulkanológovia sledujú priamo na sopkách zmeny v množstve unikajúceho plynu a včasné varovanie už niekoľkokrát výrazne pomohlo: keď v decembri 2017 zachytili pozemné senzory oxidu uhličitého a oxidu siričitého na filipínskej sopke Mayon zvyšujúcu sa aktivitu, úrady na popud výskumníkov evakuovali, ako aj 56-tisíc ľudí. Akonáhle sopka prejavila 23. januára nasledujúceho roku aktivitu, všetci už boli v bezpečí, nikto neprišiel o život.
Lenže mnohé z 1 350 aktívnych vulkánov na Zemi sa nachádzajú v odľahlých a zle prístupných oblastiach. Priame pozorovanie na svahoch je náročné, drahé aj nebezpečné. Niektoré sopky ani nie sú nepretržite sledované.
Vulkanológovia sa preto obrátili na botanikov a klimatológov, aby spoločne vyriešili, ako ich pozorovať – ideálne na diaľku – množstvo oxidu uhličitého vulkanického pôvodu. Práve farba lístia by mohla pomôcť. „Celé je to o snahe nájsť niečo, čo by sme mohli merať namiesto priameho merania oxidu uhličitého,“ vysvetlil vulkanológ Robert Bogue.
Zvažujú ďalší výskum
Experti tušia nádej v pozorovaní z vesmíru. Avšak zatiaľ čo oxid siričitý je z obežnej dráhy Zeme dobre pozorovateľný, o oxide uhličitom to neplatí. Sopky síce uvoľňujú množstvo tohto plynu, ale v atmosfére je ho celkovo toľko, že je ťažké zmerať iba ten unikajúci zo sopiek. „Sopka, ktorá vypúšťa nepatrné množstvo oxidu uhličitého, sa na satelitných snímkach neprejaví,“ potvrdil Bogue.
A tak skúsili pozorovať vegetáciu v okolí, ktorá zmenou farby ukazuje na zvyšujúci sa podiel oxidu uhličitého. Na Etne sa to preukázalo, teraz prídu vďaka spolupráci s NASA na rad aj ďalšie sopky. Spoločne s pozorovaním seizmických vĺn a zmeny výšky terénu by to mohol byť ďalší kúsok do puzzle pre lepšie predpovedanie sopečnej aktivity. Veď zhruba 10 percent ľudí žije na planéte v oblastiach potenciálne ohrozených vulkanickou činnosťou.
Klimatológovia ale zvažujú aj ďalší výskum. „Nezaujímame sa iba o reakciu stromov na vulkanický oxid uhličitý, ale aj o to, koľko tohto plynu môžu stromy vlastne pojať. Je to také okno do budúcnosti Zeme, čo by mohlo nastať, až budú všetky stromy na Zemi vystavené vysokým hladinám oxidu uhličitého,“ uviedol klimatológ Josh Fisher, ktorý skúma stromy.
