Mnoho ľudí dokáže z tváre druhých odčítať zaujímavé informácie. Niekedy je to obyčajné klamstvo alebo úprimnosť, inokedy dokonca aj zdravotné problémy. Štúdia sa zamerala na porovnanie mužov a žien, ktorá zo skupín dokáže lepšie odhadnúť zdravotný stav ľudí.
Ľudia dokážu zaregistrovať zdravotné problémy druhých už na základe jemných zmien vo výzore. Stačí si všimnúť nenápadné detaily, ako sú ovisnuté viečka, vyblednuté pery či menej prekrvená pokožka tváre.
Väčšinu týchto náznakov sú ľudia schopní rozoznať intuitívne bez toho, aby sa na túto analýzu príliš sústredili. Nový výskum zverejnený na stránke Science Direct však naznačuje, že v tejto schopnosti existujú rozdiely medzi pohlaviami – ženy sú v rozpoznávaní takýchto náznakov úspešnejšie než muži.
Hodnotenie podľa škály
Výskumný tím zapojil do experimentu 280 vysokoškolákov, pričom zastúpenie mužov a žien bolo rovnomerné. Účastníci dostali fotografie tvárí ľudí, ktorí sa nachádzali v rôznych zdravotných stavoch – od úplne zdravých až po viditeľne chorých. Ich úlohou bolo posúdiť, do akej miery jednotlivé tváre pôsobia na nich ako prejav choroby.
Na hodnotenie vedci použili deväťbodovú Likertovu škálu, bežne využívanú v psychológii na zachytenie jemných rozdielov v postojoch a vnímaní. Už pred samotným experimentom predpokladali, že ženy budú pri rozlišovaní medzi zdravými a chorými tvárami presnejšie.
Výsledky túto domnienku potvrdili. Analýza odpovedí ukázala, že ženy dokázali konzistentnejšie identifikovať známky choroby. Hoci rozdiely medzi mužmi a ženami neboli výrazné, boli stabilné a štatisticky významné. Otázkou však zostáva, čo za touto schopnosťou stojí.
Ktorá z hypotéz bola presvedčivejšia?
Vedci ponúkajú dve hlavné vysvetlenia. Prvým je takzvaná „hypotéza primárnej opatrovateľky“. Tá vychádza z predpokladu, že ženy sa počas evolúcie častejšie starali o malé deti, a preto si vyvinuli citlivejšie vnímanie zdravotných signálov. Schopnosť rýchlo zachytiť neverbálne prejavy choroby mohlo pomôcť včas rozpoznať ohrozenie zdravia potomkov a zvýšiť ich šance na prežitie.
Druhou možnosťou je „hypotéza vyhýbania sa kontaminácii“. Podľa nej ženy všeobecne silnejšie reagujú na pocity znechutenia a sú zároveň biologicky zraniteľnejšie voči chorobám – napríklad počas menštruácie, tehotenstva alebo krátko po pôrode. Citlivejšie vnímanie príznakov choroby by tak mohlo slúžiť ako ochranný mechanizmus pred infekciami.
Autori štúdie však nedokázali jednoznačne určiť, ktorá z hypotéz je presvedčivejšia. Upozorňujú, že tvár je len jedným z mnohých zdrojov informácií o zdravotnom stave. Choroba sa môže prejavovať aj v reči tela, v hlase či dokonca v telesnom pachu – a je možné, že muži a ženy spracúvajú tieto ďalšie signály odlišným spôsobom.
