MUDr. Soňa Poláčková si takmer hneď po skončení štúdia medicíny na českej univerzite zbalila kufre a odišla za svojím lekárskym poslaním do Saska. Najprv ju motivoval výhradne plat, ale po pár rokoch našla v nemeckom zdravotníctve benefity, o ktorých môžeme u nás len snívať. Na prácu lekára v Nemecku potrebovala špeciálny jazykový certifikát, aprobáciu a aj pevné nervy pri komunikovaní s pacientmi s rôznymi dialektmi. A či sa oplatí lekárom odísť za prácou práve do Nemecka? Soňa sa späť do Česka vrátiť neplánuje, a to minimálne dovtedy, kým sa nezmenia politické praktiky v súvislosti s lekármi.
Už 9 rokov pracujete ako lekárka v nemeckom Sasku. Čo vás presvedčilo k odchodu z českého zdravotníctva? A prečo ste sa rozhodli práve pre Sasko?
Vtedy bolo pre mňa hlavnou motiváciou finančné ohodnotenie lekárov v Nemecku, dnes už by tých dôvodov bolo viac. Je tu lepšie zorganizované predatestačné vzdelávanie lekárov, vďaka ktorému je možné získať atestáciu v najkratšej možnej lehote (5 rokov v prípade vnútorného lekárstva). Ďalej sa tu neporušuje ani zákonník práce tým, že by lekári boli nútení zostávať v nemocniciach aj po službe. Prácu som hľadala v pohraničnom Sasku a Bavorsku kvôli dostupnosti. Nebola som si totiž istá, či budem s prácou v Nemecku spokojná a nechcela som sa sťahovať ďaleko do vnútrozemia. Nakoniec som teda našla miesto v Sasku, kde som aj ostala.
Ako si spomínate na vaše úplné začiatky? Čo bolo pre vás najťažšie?
Na začiatku bola najťažšia jazyková bariéra. Je veľký rozdiel rozprávať sa po nemecky s českým lektorom, ktorý hovorí pomalšie a bez dialektu, a rodeným Nemcom. Každá komunikácia s pacientmi, kolegami alebo aj v rámci zariaďovania bývania bola pre mňa náročná, ale po niekoľkých mesiacoch som si zvykla.
Čo vás prekvapilo?
Prekvapilo ma, že sa lekárske správy píšu prakticky výhradne v nemčine, keďže v Česku sa v lekárskych správach používa veľa latinských pojmov. Na tie môžete v Nemecku zabudnúť. Nemilo ma prekvapilo aj to, že v nedeľu sú tu všetky obchody zavreté a otvorené sú len reštaurácie aj kaviarne. Na to som si musela dávať pozor, lebo z Česka som bola zvyknutá, že sú obchody otvorené každý deň.
Akým požiadavkám zo strany nemocnice ste museli vyhovieť? Aký dosah tam má štúdium medicíny na českých univerzitách?
Štúdium medicíny na univerzite v celej Európskej únii je v Nemecku uznané bez akéhokoľvek problému. Českí a slovenskí lekári tu majú dobrú povesť. Naše vzdelanie je kvalitné, sme pracovití a chceme sa začleniť do tímu.
Na to, aby lekár mohol v Nemecku začať pracovať potrebuje získať aprobáciu, a teda povolenie k výkonu práce lekára, ktoré tu musí mať každý lekár – aj Nemci. Celý proces vybavovania je, samozrejme, pre Nemcov jednoduchší, ale v každom prípade, pre žiadateľov z Európy ide skôr o byrokratickú záležitosť. Je nutné doložiť diplom, jazykový certifikát alebo potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti.
Mnohí Slováci aj Česi odchádzajú za lepšie platenou prácou do nemecky hovoriacich krajín, no im väčšinou stačia základy nemčiny. Ako je to ale s medicínou? Na akej úrovni musíte ako lekárka ovládať nemčinu?
Pokiaľ chce lekár pracovať v Nemecku, potrebuje jazykový certifikát na úrovni B2. Vyššie úrovne C1 a C2 nie sú potrebné a ani neprinášajú žiadne ďalšie výhody, pretože práve pri vybavovaní aprobácie musí lekár zvládnuť jazykovú skúšku z odbornej zdravotníckej nemčiny na úrovni C1. Túto skúšku môžete absolvovať iba v tej spolkovej krajine, v ktorej žiadate o aprobáciu, pričom ju organizuje Lekárska komora tiež danej spolkovej krajiny.
Aké postavenie majú v Nemecku lekári a zdravotníci? Aké podobnosti vidíte s Českom a Slovenskom?
Spoločenské postavenie lekárov a zdravotníkov je podľa mňa v Nemecku podobné ako v Česku alebo na Slovensku. Obdobne sa aj nemeckí zdravotníci stretávajú s agresiou alebo nadávkami zo strany pacientov aj príbuzných.
Ako v Nemecku vyzerá prístup k lekárom zo zahraničia? Dávali vám kolegovia či pacienti pocítiť, že nie ste Nemka?
Áno, na začiatku som mala niekoľko kolegov, pri ktorých som mala takýto pocit. Súviselo to aj s mojou nie úplne perfektnou nemčinou. Zo strany pacientov sa mi to ale nikdy nestalo. Pacienti aj nemeckí kolegovia sú zvyknutí na lekárov zo zahraničia. Navyše, nemecké zdravotníctvo by bez zahraničných lekárov prakticky skolabovalo a toho sú si Nemci, samozrejme, vedomí.
Aké najväčšie benefity má nemecké zdravotníctvo? O ktorých z nich môžeme u nás len snívať?
Všeobecne je úroveň zdravotnej starostlivosti v Česku na veľmi dobrej úrovni a rovnako aj jej dostupnosť, čo by nám mnohé európske krajiny mohli závidieť. V rámci nemeckého zdravotníctva sa mi ale páči napríklad poisťovňou hradená starostlivosť pôrodnej asistentky v období pred pôrodom a 3 mesiace po pôrode. Zahŕňa laktačné poradenstvo, pomoc a rady, ako manipulovať s bábätkom, ako sa oň starať a takisto asistentky zabezpečujú aj kontroly bábätka a matky. Práve táto starostlivosť hradená poisťovňou chýba v Česku.
Ako sa realizujú zmeny v nemeckých nemocniciach? Ako by ste porovnali ich pokrok počas rokov vašej praxe? A kam sa v tomto smere posunulo české a slovenské zdravotníctvo?
Pri českom a slovenskom zdravotníctve vychádzam najmä z informácií od mojich slovenských a českých kolegov, prípadne z médií. Asi najväčší rozdiel vidím v pracovných podmienkach a samotnej mentalite. V Nemecku sa nedostatok lekárov rieši zatraktívnením tohto zamestnania a hľadaním cesty, ako zefektívniť prácu lekárov. Naopak, v Česku a na Slovensku sa ide do extrémov, ako navýšenie legálnych nadčasov, vyhlásenie stavu núdze a vyhrážanie sa lekárom, či už zo strany nemocníc neumožnením vzdelávania a atestácie, alebo zo strany štátu väzením. Priznám sa, že práve tieto praktiky ma odrádzajú od možného návratu späť do Česka.
Ako sa technológie, umelá inteligencia či elektronizácia prejavujú vo vašej práci?
Pri umelej inteligencii vidím veľký potenciál v rámci zlepšenia a vývoja diagnostiky. Elektronická dokumentácia je, naopak, štandard a uľahčuje prácu nielen lekárom, ale všetkým nemocničným pracovníkom.
Ako to funguje s priepustkami, výmennými lístkami či receptmi?
Priepustky k lekárovi ako takému v Nemecku neexistujú. Návšteva lekára je braná ako súkromná vec, ktorú si má každý vyriešiť mimo pracovnú dobu. Existujú aj výnimky, ako akútne prípady, kontroly tehotných žien alebo neplnoletých. Zároveň ambulantní lekári musia ordinovať aj poobede.
Výmenné lístky a žiadanky tu fungujú podobne ako v Česku a na Slovensku. Ak si stav pacienta vyžaduje návštevu špecialistu alebo hospitalizáciu v nemocnici, pacient obdrží žiadanku od praktického lekára.
A podobne ako v Česku, tak aj v Nemecku sú od roku 2022 zavedené elektronické recepty. Recept je nahraný na kartičku zdravotnej poisťovne a po jej predložení pacientovi vydajú lieky v lekárni.
U nás máme 8-, 12- aj 24-hodinové zmeny. Ako vyzerá tento systém v Nemecku?
Podobne. Záleží od odboru aj pracoviska. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti bývajú 8- až 12-hodinové zmeny. Na oddeleniach a akútnych príjmoch zas 16- až 24-hodinnové služby. Jediný rozdiel vnímam v tom, že po službe, nech už trvá akokoľvek dlho, ide lekár domov. Nezostáva v nemocnici a ani nesmie zostať dlhšie v práci.
Platy lekárov sú dnes v Česku aj na Slovensku veľkou témou. Ako k finančnému ohodnoteniu pristupujú v Nemecku? Od čoho predovšetkým závisí?
V Nemecku nie j finančné ohodnotenie takou politickou témou ako v Česku a na Slovensku- Možno aj preto, lebo platové podmienky sa často riešia na lokálnej úrovni, nie na celoštátnej. Plat nemocničného lekára tvorí základná tarifa a príplatky za služby s tým, že väčšinu tvorí práve základný plat. Osobné ohodnotenie alebo prémie lekári v Nemecku plošne nedostávajú.
Podľa niektorých zdrojov môže lekár v Nemecku zarobiť v priemere viac ako 7 000 € za mesiac. Ako je to v skutočnosti?
Lekár – absolvent bez skúseností má nižší plat a napríklad vedúci oddelenia tzv. Oberarzt alebo ambulantný lekár zase vyšší. Obvodný lekár si mesačne môže zarobiť aj viac ako 7 000 €, takže v podstate sa teda s týmto tvrdením súhlasiť.
