Podľa odhadov tvrdia pri sovietskej invázii bolo zmasakrovaných 2500 až 3000 Maďarov a celkový maďarských obetí vrátane následných čistiek dosiahol až 20-tisíc osôb, vyjadril sa filmár Colin Gray, ktorý natočil dokument o spomínanom zápase vo vodnom póle. Sovieti a Kádárovci strieľali demonštrantov, tisíce ľudí uväznili a popravili. Medzi nimi aj Imre Nagya.
Na prelome novembra a decembra toho roku sa konali hry v Melbourne.
Maďarskí vodní pólisti sa v počiatkoch ofenzívy zdržiavali na sústredení vo Visegradských horách. Streľbu počuli aj tam. Bližšie informácie však nevedeli, keďže ich poslali cez Československo do Melbourne. Verili, že počas hier môžu reprezentovať slobodné Maďarsko napriek tomu, že im oznámili zbombardovanie Budapešti. O rozsahu násilia sa dozvedeli až v Austrálii.
Ervin Zádor spomína, že jediný hráč, ktorý z ich tímu vedel anglicky, kúpil pri medzipristátí v Darwine miestne noviny a čítal ostatným správy. Vtedy si Zádor pomyslel, že sa do takej krajiny už nevráti.
Inváziu v Maďarsku bojkotovalo Holandsko, Španielsko a Švajčiarsko. Na začiatku hier bola červená hviezda uprostred komunistickej maďarskej vlajky, ktorá viala nad olympijskou dedinou, kýmsi vystrihnutá a nahradená Košutovým symbolom maďarskej nezávislosti.
Maďarský tím vo finálovej skupine narazil na pólistov ZSSR. Tímy si neboli cudzie. V roku 1952 Maďari ovládli vo vodnom póle olympiádu v Helsinkách, kde však tím ZSSR nedosiahol na medailu a moskovskí funkcionári nariadili, aby maďarskí tréneri pripravovali sovietskych hráčov na turnaj v roku 1956. Pravidelné cesty na kempy do Budapešti znamenali vznik priateľských vzťahov.
Priateľský vzťah sa zrodil medzi maďarským kapitánom Dezsöm Gyarmatim a sovietskym kapitánom Pjotrom Mšveneradzom. Avšak to neznamenalo, že v bazéne budú k sebe ohľaduplní.
Nadávky, násilie, či dokonca krv
Pred zápasom sa početná enkláva maďarských emigrantov žijúcich v Austrálii v hľadisku otočila chrbtom k bazénu, keď tím ZSSR nastupoval. Protestujúci krikom a piskotom prehlušili sovietsku hymnu. Podľa Zádora boli pripravení verbálne útočiť na Sovietov, aby ich rozrušili a zvýšili si tak šance na výrhu olympiády. Verbálne útoky čoskoro prerástli do fyzického násilia z oboch strán. Kopy a údery pod vodou sa odohrávali mimo dohľad divákov či televíznych kamier.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
