Po mesiacoch rokovaní sa črtá kompromis v otázke platov učiteľov. Odborári síce žiadali 10-percentné zvýšenie, napokon sa však zrejme uspokoja so 7 percentami. Minister školstva Tomáš Drucker navyše súhlasí s návrhom tzv. platového automatu, ktorý by mal zabezpečiť pravidelný rast platov učiteľov bez neustáleho vyjednávania.
V Téme s Petrom Bielikom na TV Spark sa však predstavil predseda školských odborov Pavel Ondek, ktorý upozorňuje, že učitelia stále zostávajú v štrajkovej pohotovosti. Druhý hosť, bývalý minister školstva Ján Horecký, zase tvrdí, že navrhované opatrenia nie sú dostatočné na zastavenie odlivu učiteľov zo školstva.
Kompromis: Zo žiadaných 10 percent bude 7
Pôvodná požiadavka odborárov bola jasná – zvýšenie platov o 10 percent od septembra 2025. Po rokovaniach s ministerstvom sa však ukázalo, že vláda na takéto zvýšenie zdroje nenájde. Napokon sa dospelo ku kompromisu v podobe 7-percentného rastu platov, s čím sa školské odbory rozhodli súhlasiť.
„Z tých 10 je nakoniec 7. Berieme to ako kompromis, ale realizácia je veľmi dôležitá,” vyhlásil predseda školských odborov Pavel Ondek. Upozornil však, že je kľúčové, aby bolo navýšenie reálne zabezpečené v štátnom rozpočte, pretože školstvo je financované z viacerých zdrojov.
Ministerstvo školstva dostalo od vlády úlohu vypracovať definitívny návrh do apríla. Ak bude schválený, zvýšenie by sa malo prejaviť už v septembrových výplatách.
Bývalý minister varuje: Učitelia môžu odísť
Podľa bývalého ministra školstva Jána Horeckého je však 7-percentné zvýšenie nedostatočné. Zdôrazňuje, že reálne mzdy učiteľov v posledných rokoch klesali a súčasná dohoda tento prepad nepokryje.
„Učitelia pri svojom odmeňovaní môžu odísť skoro kamkoľvek. Nemusia odísť do zahraničia. Ja sa naozaj reálne obávam exodu učiteľov,” varoval Horecký.
Podľa neho sa v školstve vytvorila kritická situácia najmä vo veľkých mestách, kde chýba množstvo kvalifikovaných pedagógov. Mnoho škôl tak musí zamestnávať nekvalifikovaných učiteľov, hoci to zákon de jure neumožňuje.
Platový automat: Koniec nekonečnému vyjednávaniu?
Ministerstvo školstva popri diskusii o platoch s odbormi rieši aj návrh tzv. platového automatu, ktorý by zabezpečil pravidelný rast platov učiteľov bez potreby každoročného vyjednávania. Mechanizmus by sa mal naviazať na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a určité koeficienty.
„Pokiaľ by bol zavedený automat, odbúrali by sme kolektívne vyjednávanie. Lebo kolektívne vyjednávanie o platoch na úrade vlády niekedy vyzerá, ako keby sme boli na trhu,” uviedol Ondek.
Bývalý minister Horecký s platovým automatom súhlasí a tvrdí, že ide o jediné systémové riešenie. Podľa neho je súčasná prax vyjednávania „stavbou na pohyblivých pieskoch“ a vedie len k nesystémovým, ad hoc riešeniam.
„Navrhujeme 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. O tom konkrétnom koeficiente sa treba rozprávať, ale má skončiť toto handrkovanie, že sa robia nesystémové ad hoc riešenia, ktoré vytrhávajú peniaze z kontextu,” vyhlásil Horecký.
800-eurový bonus a tlak na samosprávy
Okrem samotného zvýšenia platov ministerstvo avizovalo aj jednorazový 800-eurový bonus pre učiteľov. Problémom však je, že na tento bonus nemajú samosprávy zabezpečené financovanie.
„Teraz napríklad bol deklarovaný zo strany ministra 800-eurový príspevok každému učiteľovi, ale pedagogickí zamestnanci sú financovaní z originálnych kompetencií. A pán Božík povie, pre nás by to znamenalo 51 miliónovú sekeru, my na to teraz nemáme,” vysvetlil Horecký.
Aj preto bude dôležité rokovanie 6. marca medzi ministerstvom financií a samosprávami, kde sa má rozhodnúť, či štát uvoľní pre obce a kraje financie na tento účel.
Odborári zostávajú v štrajkovej pohotovosti
Hoci sa zdá, že kompromis v otázke platov učiteľov je na stole, odborári zostávajú opatrní.
„Pokiaľ to nebude dodržané a neprejde to legislatívnym procesom, tak nemáme záruku. Preto máme štrajkovú pohotovosť,” vyhlásil Ondek.
Podľa neho je kľúčové, aby boli do zákona zapracované aj tarifné tabuľky pre nepedagogických zamestnancov, ako sú školníci, kuchárky či upratovačky. Ich platy sú totiž dnes pod hranicou minimálnej mzdy a školy musia rozdiel doplácať z vlastných zdrojov.
Odborári preto očakávajú, že rokovania s vládou budú pokračovať a že ich požiadavky sa premietnu do novely zákona o odmeňovaní. Ak sa tak nestane, nie je vylúčené, že na školách vypukne ostrý štrajk.
