Tri dni pred kľúčovým stretnutím medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške sa pozícia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mierne uvoľnila. Ukrajina je podľa dostupných informácií pripravená pristúpiť na zmrazenie frontovej línie a akceptovať faktické ovládnutie niektorých oblastí Ruskom ako súčasť európskeho mierového plánu.
Podľa Zelenského, ktorý o tejto téme hovoril s európskymi lídrami, Ukrajina odmieta akékoľvek návrhy, aby sa vzdala ďalšieho svojho územia. Na druhej strane však možno pristúpiť k tomu, že Rusko si ponechá územia, ktoré už má pod kontrolou, teda oblasti v Luhansku, Donecku, Záporoží, Chersone a na Kryme. Tento prístup by znamenal akúsi „de facto“ akceptáciu rozdelenia krajiny podľa súčasných vojenských postavení. Informoval portál The Telegraph.
Ako uviedol jeden zo západných predstaviteľov, „plán sa musí týkať len pozícií, ktoré momentálne držia vojská.“ Za posledný víkend prebehli hektické diplomatické rokovania medzi Kyjevom a jeho spojencami práve v snahe nastaviť spoločnú stratégiu pred nadchádzajúcim rokovaním Trumpa s Putinom.
Kľúčová podmienka Ukrajiny: Záruky bezpečnosti a cesta do NATO
Hoci Ukrajina podľa Zelenského zvažuje ustúpenie niektorých území, bude trvať na tom, aby mierová dohoda zahŕňala silné bezpečnostné záruky – vrátane dodávok zbraní a jasnej perspektívy členstva v NATO.
Európske hlavné mestá túto pozíciu plne podporujú a snažia sa tým presvedčiť Donalda Trumpa, že existuje jednotná európsko-ukrajinská „červená línia“, ktorá odmieta akékoľvek ústupky na území kontrolovanom Ukrajinou.
„Európania teraz vnímajú svoju úlohu ako podporu Ukrajine v diplomatických rokovaniach,“ ozýva sa z radov západných predstaviteľov. „Posilňuje to morálku a tiež diplomatickú pozíciu Ukrajiny, aby sa necítila osamotená.“
Poľský premiér Donald Tusk jasne deklaroval: „Pre Poľsko a našich partnerov je jasné, že hranice štátov nemožno meniť silou. Vojna Ruska proti Ukrajine nesmie priniesť agresorovi žiadne výhody.“
Podobné stanoviská zopakovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký politik Friedrich Merz, ktorí zdôraznili potrebu prísneho prístupu k otázke územných ústupkov.
Obavy Európy z rokovaní za Zelenského chrbtom
Ukrajina a jej európski spojenci sa čoraz viac obávajú, že Trump a Putin by mohli rokovania o ukončení vojny viesť bez účasti Zelenského, dokonca nad jeho hlavou.
„Mám veľa obáv, ale aj veľa nádeje,“ povedal ďalej Donald Tusk a dodal, že predstavitelia USA sľúbili, že pred samotným stretnutím Trump – Putin budú konzultovať s európskymi lídrami.
Jednou z hlavných obáv európskych diplomatov je plán, ktorý údajne podporuje Moskva a ktorý zahŕňa zmrazenie frontovej línie na juhovýchode Ukrajiny, ak by Kyjev ustúpil z niektorých oblastí Donbasu pod kontrolou Ukrajiny.
Podľa expertov z amerického Institute for the Study of War však Putin stále usiluje o „úplnú kapituláciu“ Ukrajiny, vrátane zabránania jej členstvu v NATO a demilitarizácie krajiny.
Zelensky pritom na pondelkovom brífingu vyhlásil, že Rusko zatiaľ neprejavuje žiadne známky prípravy na ukončenie konfliktu. Práve naopak, podľa jeho správy ukrajinskej rozviedky Rusko presúva sily a pripravuje nové ofenzívy.
Kto rozhodne o území?
Ukrajinský prezident stojí pred obrovskou výzvou, keďže podľa ukrajinskej ústavy nemôže vzdať časti územia bez celonárodného referenda. Trump však Zelenského podľa portálu Idnes kritizoval slovami: „Trochu ma zarazilo, že Zelensky hovorí, že potrebuje ústavné schválenie. Veď má schválenie ísť do vojny a zabíjať, ale na výmenu územia nie?“
Generálny tajomník NATO Mark Rutte nazval situáciu „výzvou, ako sa vysporiadať so skutočnosťou, že Rusi momentálne držia časť ukrajinského územia.“ Zdôraznil, že takéto držanie územia nemožno nikdy prijať v právnom zmysle slova (de jure).
Zelensky predtým naznačil, že bol ochotný vymeniť časť územia, napríklad oblasť Ukrajiny, ktorú Moskva ovláda v Kurskej oblasti Ruska, ale po strate tejto oblasti nemá teraz toto diplomatické „eso v rukáve“.
Konečný cieľ Ukrajiny
Ukrajina je momentálne vojensky oslabená a nedokáže sama oslobodiť všetky okupované územia, preto by sa mohla uchýliť k diplomatickým metódam na ich postupné navrátenie po prípadnej mierovej dohode.
Rusko kontroluje približne 20 % územia Ukrajiny, ako súčasť medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991.
Medzinárodné osobnosti ako britský opozičný líder Keir Starmer a kanadský premiér Mark Carney podporujú mierové snahy, no zároveň varujú pred akýmkoľvek donútením Ukrajiny k nevýhodnému riešeniu.
Hovorca britského premiéra z Downing Street zdôraznil: „Diskutovali sme o neochvejnej podpore Ukrajine a trvalej práci na zastavení zabíjania a ukončení ruskej agresie. Obe strany zdôraznili, že budú pokračovať v úzkej spolupráci s prezidentom Trumpom a prezidentom Zelenským v najbližších dňoch.“
