Rusko má ambíciu minúť do roku 2036 približne 1,1 bilióna amerických dolárov na rozsiahle prezbrojenie a modernizáciu svojej armády. Upozornil na to generálporučík Kyrylo Budanov, šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR), počas vystúpenia na výročnom stretnutí veľvyslancov Ukrajiny pod názvom „Spravodajstvo, bezpečnosť, diplomacia: spoločná stratégia víťazstva“.
Podľa Budanova ide o najväčší zbrojársky program Ruska od rozpadu Sovietskeho zväzu. Moskva podľa neho nezastavila len pri vojenskej modernizácii. Do vojnových príprav zapája celú svoju politiku, ekonomiku aj spoločnosť.
„V Rusku prebieha totálna mobilizácia všetkých síl na prípravu na budúcu rozsiahlu vojnu,“ uviedol Budanov.
Moskva stavia nové vojenské štruktúry a chystá divízie
Súčasťou ruskej vojenskej reformy je aj vytvorenie dvoch nových vojenských okruhov – moskovského a leningradského. V pláne je aj formovanie nových divízií, armádnych zväzkov a ďalších vojenských jednotiek.
Budanov zároveň upozornil, že Rusko sa snaží podkopať aktuálny globálny bezpečnostný a ekonomický poriadok. Moskva preto rozširuje svoj vplyv v Afrike prostredníctvom prokremeľských síl ako sú žoldnierska skupina Wagner a tzv. „africký zbor“. Okrem toho podporuje autoritárske režimy a teroristické organizácie po celom svete.
Hybridná vojna a pokus o prepis svetového poriadku
Rusko podľa ukrajinskej rozviedky intenzívne využíva hybridné nástroje – informačné manipulácie a kybernetické útoky, ktorými sa snaží zasahovať do demokratických procesov v iných krajinách. Tie šíri prostredníctvom propagandistických médií a tzv. „mienkotvorných lídrov“.
„Moskva sa snaží vnútiť svetu vlastnú víziu budúceho svetového poriadku, v ktorom by ‚veľmoci‘, najmä Ruská federácia, disponovali úplnou mocou, ovládali všetky kľúčové zdroje a v uzavretých kruhoch rozhodovali o osude sveta,“ zdôraznil Budanov.
Na záver Budanov vyzdvihol prácu ukrajinského diplomatického zboru, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení medzinárodnej podpory Ukrajiny. Poďakoval im aj za efektívnu spoluprácu s GUR, najmä pri spoločných operáciách evakuácie ukrajinských občanov z nebezpečných oblastí.
Rusko a jeho vojnová ekonomika: Rast na nestabilných základoch
Rusko síce vykázalo rast HDP o 4,1 % v roku 2024, no tento rast je prakticky len výsledkom masívneho vládneho financovania vojny, nie zlepšenia produktivity či reforiem. Medzi rokmi 2022 a 2024 štát investoval do ekonomiky viac než 10 % HDP, pričom veľká časť prostriedkov išla na podporu armády a vojenských podnikov, zatiaľ čo civilné odvetvia ako ťažba uhlia či ropa klesajú a zaznamenávajú straty. Téme sa venoval podrobnejšie portál visionofhumanity.
Výdavky na obranu v roku 2025 dosiahnu približne 160 miliárd dolárov, čo predstavuje viac než tretinu federálneho rozpočtu. Na druhej strane však štát plánuje znížiť sociálne výdavky, napríklad o viac než 17 miliárd dolárov na dôchodky a sociálne zabezpečenie, čím obetuje civilné potreby v prospech vojnových priorít. Rozpočtový deficit už na začiatku roka 2025 dosahuje značné hodnoty a pokles cien ropy výrazne obmedzuje príjmy štátu, čo núti vládu viac sa zadlžovať doma.
Inflácia na konci roka 2024 vystúpila na 9,5 %, najmä kvôli rastúcim cenám potravín, a centrálna banka reagovala zvýšením úrokových sadzieb na 21 %, čo však zároveň znižuje investície a spomaľuje súkromný sektor. K tomu sa pridáva aj vážny nedostatok pracovnej sily, keďže armáda odčerpáva značnú časť pracovníkov, čo má negatívny dopad na základné verejné služby ako zdravotníctvo či školstvo.
Celkovo je ruská vojnová ekonomika založená na krátkodobom fiškálnom impulze, ktorý však zanedbáva dlhodobú udržateľnosť. Bez výrazných reforiem a zamerania na vyvážený rozvoj ostáva ekonomická situácia krajiny krehká a ohrozená.
