Médiá, ktoré sa snažili vykonať rekonštrukciu posledných mesiacov novinárkinho života, s odvolaním sa na ukrajinskú prokuratúru a vyšetrovateľov uviedli, že telo Roščynovej vykazuje stopy po mučení a na Ukrajinu ho vrátili bez niektorých orgánov.
„Na tele zosnulej boli nájdené početné známky mučenia a krutého zaobchádzania, najmä odreniny, krvné výrony na rôznych častiach tela, zlomené rebro, poranenia krku a možné stopy po zásahoch elektrickým prúdom na nohách,“ povedal podľa webu Važnyje istorii Jurij Belousov z ukrajinskej generálnej prokuratúry.
Z tela Roščynovej odstránili pred odoslaním na Ukrajinu očné buľvy, mozog a časť hrtana, uvádzajú spomínané médiá, ktoré sa odvolávajú na zdroj blízky vyšetrovaniu novinárkinej smrti.
„Hrtan môže byť dôkazom zahrdúsenia. Keď človeka škrtia, často mu zlomia jazylku (nepárová kosť v tvare podkovy umiestnená na prednej strane krku, pozn. red.). V prípade zahrdúsenia možno vidieť v očnom bielku krvácanie a možno zistiť nedostatok kyslíka v mozgu,“ cituje web Važnyje istorii nemenovaného súdneho znalca.
Podľa ďalších väznených prestala jesť
Médium dodáva, že podľa zdroja z ukrajinských bezpečnostných služieb Rusko niekedy vracia telá Ukrajincov bez vnútorných orgánov, čo vysvetľuje protokoly o manipulácii s telami, ale dôvodom môže byť aj snaha zakryť stopy po mučení.
Denníku The Guardian sa podarilo informácie vypátrať v spolupráci s mediálnymi partnermi vďaka viac ako piatim desiatkam rozhovorov s preživšími ruského zajatia, rodinami zadržiavaných, ale aj od právnych zdrojov pôsobiacich v Rusku či na okupovaných územiach a pracovníkov tamojšieho väzenského systému, ktorí zo svojej práce odišli kvôli tomu, čoho boli svedkami.
Rusi novinárku Roščynovú zo začiatku zadržiavali v okupovanom Melitopole, ako uvádza ukrajinská prokuratúra, a jedna z ďalších zadržiavaných neskôr vypovedala, že videla na novinárke modriny alebo stopy po bodnutí. Ku koncu roka 2023 ju podľa svedkov previezli do zariadenia v ruskom Taganrogu, kde podľa svedectva ďalších väznených prestala jesť.
Pokúšal sa ju zachrániť aj pápež
Do pokusu o jej záchranu sa zapojil aj nedávno zosnulý pápež František, ktorý vďaka svojim kontaktom v Rusku požiadal, aby bola zaradená na zoznam pre výmenu zajatcov. Podľa svedkov mala byť súčasťou výmeny minulý rok v septembri. Prečo k výmene nedošlo, ale nie je zrejmé. O niekoľko týždňov neskôr ruské úrady napísali rodine, že žena 19. septembra 2024 zomrela.
Aj keď z nechutného prípadu vyvstáva mnoho otázok, jedno je isté, že sa novinárka stala obeťou práve tých zločinov, ktoré sa pokúšala odhaliť. Správa o jej osude je súčasťou projektu, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním únosov a systematického mučenia až 16-tisíc civilistov, ako uvádzajú ukrajinské úrady.
Sú medzi nimi humanitárni pracovníci, novinári, majitelia firiem, regionálni politici, cirkevní predstavitelia a ktokoľvek podozrivý z odporu proti invázii. Takýchto ľudí držia vo viac než 180 zariadeniach na okupovaných územiach aj v Rusku.
