V súčasnosti musia ľudia pod vplyvom alkoholu často zamieriť priamo na centrálnu príjmovú službu nemocníc, čo výrazne zaťažuje zdravotnícky personál a komplikuje starostlivosť o ostatných pacientov, upozorňuje predseda združenia mestských polícií.
Záchytky, ktoré dnes vyvolávajú diskusie, mali v Československu svoje počiatky už v polovici minulého storočia. Prvým klientom sa stal v Prahe ruský námorník, ktorý sa tam pod lekárskym dohľadom zotavoval z ťažkej alkoholovej intoxikácie. V období socializmu išlo o platenú službu, nie o trest, a slúžila zároveň ako forma prevýchovy, informujú Aktuality.
Na Slovensku boli posledné záchytky zatvorené v roku 2004. Dnes sa však po viac než dvoch dekádach opäť hovorí o ich návrate. Túto myšlienku podporuje Únia miest Slovenska aj šéf Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slavomír Pavelčák, pričom štát vyjadruje ochotu spolupracovať.
Hovorkyňa Únie miest Daniela Piršelová vysvetľuje, že záchytky by mohli slúžiť ako praktický nástroj, ktorý by pomohol zvládnuť správanie ľudí predstavujúcich riziko pre seba aj okolie a zároveň im poskytol odbornú pomoc.
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú, že v roku 2023 pribudlo historicky najviac pacientov s alkoholovými problémami do sledovania ambulancií. Hospitalizácie spojené s alkoholom pritom opäť medziročne rástli, najmä kvôli psychickým poruchám a problémom správania. Viac než 2 000 ľudí skončilo v nemocnici s cirhózou pečene. NCZI tiež upozorňuje, že približne 40 % osôb, ktoré sa pokúsili o samovraždu alebo si vzali život, boli v čase incidentu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
Štát chce podať pomocnú ruku
Ministerstvo vnútra je pripravené spolupracovať, pričom legislatívna zodpovednosť za zriadenie záchytiek patrí rezortu zdravotníctva. Tlačový odbor ministerstva uvádza, že pred spustením záchytných izieb je potrebné vytvoriť zákonný rámec, ktorý presne stanoví podmienky ich prevádzky, financovanie a pravidlá fungovania.
Obnova záchytiek je súčasťou Stratégie prevencie kriminality. Rezort Kamila Šaška má do roku 2028 pripraviť návrh, ako tieto zariadenia efektívne zaviesť. Štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák upozorňuje, že téma je diskutovaná dlhé roky a riešenie by malo byť praktické, premyslené a systematické.
História záchytiek
Prvú záchytku v Československu založili v roku 1951 v Prahe na protialkoholickom oddelení nemocnice u Apolináře, kde sa krátkodobo liečili osoby s akútnou intoxikáciou alkoholom a neskôr aj inými návykovými látkami. Pavelčák poznamenal, že sieť záchytiek postupne rástla najmä v dôsledku nárastu sociálnych problémov a alkoholizmu po druhej svetovej vojne.
Po roku 1989 ich počet dosiahol 34 zariadení s celkovou kapacitou 325 lôžok, no postupne sa znižoval a v roku 2004 všetky zanikli. Odvtedy sú intoxikovaní pacienti privážaní na centrálnu príjmovú službu nemocníc, čo výrazne zaťažuje personál a komplikuje starostlivosť o ostatných pacientov, dodal Pavelčák.
Kaliňák upozorňuje, že znovuzriadenie záchytiek si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadní bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť aj sociálne aspekty. Pavelčák dodáva, že prevádzku by mal financovať štát, ktorý zároveň získava príjmy z daní z alkoholu a tabakových výrobkov. Podľa neho je možné vymáhať úhradu za pobyt na záchytke od jednotlivca prostredníctvom štátnych mechanizmov, ak by nebola zaplatená.
Bude ich platiť štát?
Pavelčák navrhuje, aby záchytky opäť vznikli pri protialkoholických oddeleniach na psychiatrii, v štátnych aj súkromných zariadeniach, a aby spĺňali moderné medicínske kritériá na diagnostiku stavu intoxikovaných osôb. Kaliňák dopĺňa, že treba rozhodnúť, či zdravotnícke úkony budú hradené štátom, poisťovňou alebo priamo osobou, ktorá sa v záchytke nachádza.
Štátny tajomník zdôrazňuje význam pilotného projektu, ktorý umožní overiť systém fungovania záchytiek a identifikovať nedostatky, aby bolo možné vytvoriť ucelený model s viaczrojovým financovaním.
Podobný systém existuje dnes napríklad v Česku, Litve a Poľsku. Estónsko, Chorvátsko, Nemecko, Slovinsko a Švédsko využívajú záchytky na policajných útvaroch, Fínsko a Lotyšsko kombinujú oba prístupy a Maďarsko má špeciálne legislatívne upravené zdravotnícke záchytky.
