Denník pripomína, že potrebu porovnať zbrojnú pomoc jednotlivých krajín EÚ verejne spomenul aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Stalo sa tak minulý týždeň, keď vyzýval celú EÚ na zvýšenie podpory Ukrajiny a na prácu na spoločnom pláne, ako Kyjevu zabezpečiť dostatočnú pomoc na to, aby v tomto roku nezačala proti Rusku prehrávať. Povedal tiež, že podpora väčšiny krajín je „príliš malá“.
Podľa informácií portálu Aktuality.sk, Slovensko poslalo na Ukrajinu techniku v hodnote viac ako 670 miliónov eur. Celkovo slovensko na Ukrajinu poslalo trinásť balíkov vojenskej pomoci.
Poslané boli protitankové systémy, delostrelecké systémy, munícia a strelivo, systémy protivzdušnej obrany, optické zariadenia, systém PVO S-300, odpaľovacie systémy aj s muníciou, vrtuľníky, bojové vozidlá pechoty, elektrocentrály, transformátory, materiály pre teplárenské zariadenia, munícia, odmínovacie komplety, náhradné diely na húfnice, balistické vesty, 13 stíhačiek MiG-29, časť protilietadlového protiraketového systému KUB, 13 bojových vozidiel pechoty bez veže MU-90, 125-milimetrovú muníciu, pohonné hmoty i osobné vybavenie. Nechýbali ani zdravotnícke materiály, či odmínovacie komponenty.
Závod Západu s Ruskom v navýšení produkcie delostreleckej munície
O tom, že jej dostatok či nedostatok bude hrať veľkú úlohu vo vývoji vojny na Ukrajine, sa hovorí už vyše roka. Obe strany sa snažia navýšiť produkciu a obom sa to podarilo. Rusko však delostreleckej munície vyrába oveľa viac.
Práve Nemecko stojí podľa analytikov z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku na špičke rebríčka európskych krajín, ktoré poskytli Kyjevu vojenskú pomoc najvyššej hodnoty (17 miliárd eur). Medzi štátmi, ktoré by mohli dať viac, ale neurobili to, sú spomínané napríklad Francúzsko (0,5 miliardy eur), Taliansko (0,7 miliardy eur) a Španielsko (0,3 miliardy eur).
Stanovovanie hodnoty zbraní je ale náročná disciplína a žiadny oficiálny prehľad o tom, kto koľko poslal čoho, zatiaľ neexistuje.
FT tiež pripomína, že audit prichádza v čase, keď sa v Európskej únii ani v Spojených štátoch nedarí dôjsť k politickému konsenzu, ktorý by umožnil zhmotnenie nových finančných balíčkov na podporu Kyjeva z oboch strán, ktoré dohromady dosahujú výšku 110 miliárd dolárov.
„Západná vojenská a finančná pomoc Ukrajine sa v posledných mesiacoch znížila, čo znížilo aj schopnosť Ukrajiny brániť sa proti ruským útokom a podnikať vlastné útoky,“ dodáva FT s tým, že kvôli tomu „rastú obavy z toho, že ochota Západu pomáhať Ukrajine po takmer dvoch rokoch od začiatku invázie začala klesať“.
Práve klesajúca zahraničná podpora je označovaná aj za jeden z hlavných dôvodov, prečo sa na stále viac miestach na fronte Rusko dostáva do ofenzívy. Napríklad v kľúčovom delostreleckom súboji má Rusko jasnú prevahu minimálne od minulého decembra.
