Poslanci expresne zrušili rozpravu k navrhovanému zákonu, ktorý má zmeniť doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov, a pristúpili k hlasovaniu.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok 9. decembra najskôr uzavreli rozpravu o návrhu vlády na zriadenie nového úradu namiesto súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO).
Odsúhlasili si totiž procedurálny návrh predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD), pričom do rozpravy bolo prihlásených písomne ešte viacero rečníkov a následne sa malo dať prihlásiť aj ústne.
Napokon krátko pred 13. hodinou pristúpili k samotnému hlasovaniu, kde 78 poslancov z prítomných 135 hlasovalo za transformáciu ÚOO v skrátenom legislatívnom konaní. Vznikne tak nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Chcú odstrániť šéfku úradu
Opozícia zrušenie rozpravy, v ktorej boli prihlásení ešte viacerí poslanci, a postup pri hlasovaní kritizovala. Hovorila o zarezaní demokratickej rozpravy. „Je to obrovská hanba, je to veľké memento pre demokraciu na Slovensku,“ okomentoval predseda opozičného poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš.
Aj Marián Čaučík (KDH) namietal ukončenie rozpravy takýmto spôsobom. „Celý ten proces bol zlý. Uťali rozpravu druhýkrát a myslíme si, že ju utnú aj tretíkrát v treťom čítaní. Je to valec demokracie,“ doplnil.
Opozícia opätovne tlmočila aj svoje výhrady k zákonu. Myslí si, že oslabuje postavenie oznamovateľov korupčnej činnosti. Verí, že ho prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše. PS tvrdí, že cieľom legislatívy je pomsta koalície.
„Jediným dôvodom tohto zákona je odstrániť súčasnú šéfku úradu,“ podotkol líder PS Michal Šimečka. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) upozornila na možný rozpor legislatívy s európskym právom.
„Môžeme očakávať sankcie, rovnako ako pri zmene ústavy. Európska komisia jasne deklarovala, že zmena vedenia úradu hrubým politickým zásahom je problém, ktorý sa nedá napraviť. Úprimne, divila by som sa, keby po tomto schválila ďalšiu platbu z plánu obnovy,“ doplnila.
Ochrana práva
Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti.
„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra.
Argumentovalo, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.
Ďalšie zmeny v návrhu
Návrh prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere.
Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
