Slovensko splnilo medzinárodné záväzky o rozvoji cestnej infraštruktúry len na papieri, v praxi však zaostáva. Kľúčové diaľničné úseky v rámci európskej siete TEN-T nebudú dokončené do roku 2030. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR upozorňuje na dlhé časové lehoty výstavby a nedostatočné financovanie údržby, čo ohrozuje bezpečnosť a efektívnosť cestnej dopravy.
Investičný proces trvá viac než 14 rokov
Priemerný čas výstavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty od prvotnej štúdie po dokončenie presahuje 14 rokov. Z tohto dôvodu sa nestihnú dokončiť napríklad:
- diaľnica D1 od Košíc po hranicu s Ukrajinou,
- D1 Turany – Hubová,
- rýchlostná cesta R6 v úseku Púchov – česko-slovenská hranica.
Na realizáciu pripravených projektov je potrebných približne 5,6 miliardy eur, z čoho len asi jedna miliarda bude pokrytá európskymi fondmi. Štátne financie spolu s európskou pomocou tak výrazne zaostávajú za potrebami. Vyplýva to z tlačovej správy NKÚ.
Stav ciest a mostov sa zlepšuje len minimálne
Medzi rokmi 2021 a 2024 sa opravilo viac ako 500 km ciest I. triedy a prírastok úsekov vo veľmi dobrom stave predstavoval necelých 231 km. Dôvodom slabšieho zlepšenia je však preklasifikovanie iných úsekov na horší stav. Cesty v havarijnom stave zostávajú takmer nezmenené.
Mosty na cestách I. triedy sa síce rekonštruujú častejšie (priemerne 17 ročne oproti 11 v predchádzajúcom období), no ich celkový stav sa výrazne nezlepšuje. Počet mostov v najhorších stavebno-technických stupňoch stúpol z 563 v roku 2020 na 845 v roku 2024, teda takmer každý druhý most je v zlom stave.
Príklady zdraženia a predĺženia výstavby
Projekt úseku D1 Hubová – Ivachnová, pôvodne plánovaný na 3,5 roka, sa natiahol na vyše 12 rokov a náklady sa viac než zdvojnásobili z 290 na viac ako 630 miliónov eur. Cena za kilometer tak vzrástla z 19,38 milióna na 42,5 milióna eur.
Podobná situácia nastala pri ceste I/9 (Chocholná – Mníchova Lehota), kde investícia vzrástla z 16,5 na 39,8 milióna eur a dokončenie sa posunulo o takmer tri roky.
Potreba dlhodobejšieho financovania
NKÚ odporúča zriadiť viaczdrojový účelový dopravný fond podľa vzoru Česka na zabezpečenie stabilného financovania veľkých investícií a údržby. Ročne by bolo potrebné obnoviť približne 222 km ciest, čo je o 75 % viac než v súčasnosti. Náklady na obnovu by predstavovali viac než 76 miliónov eur ročne, teda o 33 miliónov viac než doterajší priemer.
Slovenská cestná sieť v číslach (2024)
Diaľnice: 545,7 km (57,3 km v polovičnom profile)
Rýchlostné cesty: 320,2 km
Cesty I. triedy: 3 335,9 km
Úseky siete TEN-T: 1 535,5 km (z toho tretina po diaľniciach)
Okresy bez diaľnice alebo rýchlostnej cesty: 29 (najviac na východe Slovenska)
Porovnanie s okolitými krajinami
Slovenské tempo výstavby diaľnic patrí medzi najpomalšie v Európe. Najrýchlejšie buduje cestnú sieť Poľsko, ktoré rozšírilo diaľnice a rýchlostné cesty najmä po vstupe do Európskej únie. Česko rozširuje najmä sieť ciest I. triedy, stavba je podporovaná Štátnym fondom dopravnej infraštruktúry, ktorý využíva aj príjmy z cestných daní a poplatkov.
Výzvy do budúcnosti
Nedostatočná údržba a cyklická obnova cestnej infraštruktúry zvyšuje investičný dlh. Rýchle riešenie výstavby a modernizácie je nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy.
„Nestačí len lepšie diagnostikovať technický stav mosta, pozitívna zmena musí nastať pri udržateľnom financovaní náročných dopravných projektov zo strany štátu a samospráv,“ zdôrazňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
