„Nadávky, osočovanie, či už personálu, sestier, lekárov. Dochádza tu aj k vyhrážaniu,“ hovorí Feszler.
Niektoré situácie sú podľa neho vyslovene desivé.
„Nie je dvakrát príjemné, keď ide sestra odoberať krv a pacient drží v ruke nôž alebo mu vypadne a podobne,“ opisuje.
Strach o život: Mám malé dieťa, chcem sa vrátiť domov
Obavy o bezpečnosť neskrývajú ani pracovníci SBS, ktorí stoja v prvej línii.
„Mám malé dieťa a chcem sa aj vrátiť domov. Stačí, že tu bude mať niekto nožík a môže sa to skončiť zle, či už voči nám, alebo voči zdravotnému personálu,“ upozorňuje Benco.
Len za minulý rok musela nemocničná ochranka zasahovať viac než 600-krát.
Lekári: Chceme pomáhať, nie sa báť
Psychický tlak dolieha najmä na zdravotné sestry. Podľa vedenia oddelenia ide o situáciu, akú si nepamätajú.
„Takéto sme nezažili, aby sa to v jednej službe takto nahromadilo. A stále je to horšie. Veľa sestier chce odtiaľto odísť,“ priznáva vedúca sestra urgentného príjmu Andrea Krasková.
Aj samotní lekári otvorene hovoria o tom, že chodiť do práce s obavami o vlastnú bezpečnosť je mimoriadne vyčerpávajúce.
„Komunikácia je dnes veľmi ťažká, ale my sa tu snažíme pomôcť, nie ublížiť ľuďom,“ uzatvára Erik Feszler.
Situácia na urgentoch tak otvára vážnu otázku: kto ochráni tých, ktorí zachraňujú životy?
