Americký exprezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin sú na pokraji dôležitej dohody o Ukrajine, ktorá môže zmeniť geopolitickú situáciu. V diskusnej relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark o aktuálnej geopolitickej situácii debatovali exminister obrany Jaroslav Naď a bývalý štátny tajomník a diplomat Jozef Šesták.
Európa a Ukrajina sa cítia byť vylúčené z hlavných rokovaní. V Mníchove a následne v Paríži prebehli samostatné stretnutia európskych lídrov, ktorí sa snažia získať väčší vplyv na vývoj situácie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron napríklad zorganizoval samit, na ktorom však neboli prítomní všetci dôležití hráči, čo vyvolalo nevôľu najmä v strednej a východnej Európe.
Diskusia nadobúda geopolitickú dôležitosť
„Nie je to žiadne novum. Američania rokovali s Rusmi aj za Bidenovej administratívy, len to robili potichu. Teraz to Trump robí ako mediálnu show,“ uviedol Naď. Šesták zasa zdôraznil, že hlavnými hráčmi sú USA, Rusko a Čína: „Ak sa Trump a Putin nedohodnú, vojna bude pokračovať s nepredstaviteľnými stratami.“ Obaja experti upozornili, že verejnosť vidí len povrch rokovaní, kým skutočné vyjednávania prebiehajú v zákulisí. Navyše, Trumpov štýl komunikácie vyvoláva neistotu nielen v Európe, ale aj na Ukrajine.
Podľa Naďa nie je situácia taká kritická, ako ju prezentuje verejnosť. „Ukrajina a EÚ majú intenzívnu komunikáciu s Washingtonom. To, že Trump telefonoval s Putinom predtým, ako informoval Zelenského, je len taktika,“ vysvetlil. Napriek tomu v Ukrajine rastie pocit podvedenia, keďže v rozhodovacom procese momentálne absentuje. Zároveň sa objavujú obavy, že ak Ukrajina nebude priamo zapojená do rokovaní, môže byť nútená prijať kompromisy, ktoré jej nebudú vyhovovať.
Pragmatizmus namiesto idealizmu?
Trump požaduje za pomoc Ukrajine ekonomické kompenzácie. „To je tvrdý pragmatizmus. Pomohli sme im vojensky, teraz chceme náš podiel,“ komentoval Naď. Šesták vidí v prístupe Trumpa systematický obchodný zámer: „Trump chce prísť domov s nejakým výsledkom. Ukrajina má obrovské nerastné bohatstvo, a to je v hre.“ Táto požiadavka však vyvolala v Európe kontroverzie, keďže doterajšia podpora Ukrajiny bola vnímaná ako strategická investícia do bezpečnosti regiónu a nie ako obchodná transakcia.
Budú na Ukrajine mierové jednotky?
Európa sa zaoberá aj možnosťou vyslania mierových jednotiek. Volodymyr Zelenskyj navrhol 200-tisícovú silu, no európske krajiny sú zdržanlivé. „Reálne by mohla EÚ dať dokopy 40-tisíc vojakov, a aj to by bol obrovský výkon,“ pripustil Šesták. Napriek tomu sa diskutuje o možnosti, že mierové jednotky by mohli pôsobiť v pohraničných oblastiach ako ochranný štít pred ďalšou agresiou. Táto otázka rozdelila európske krajiny – niektoré, ako Poľsko, sú otvorené väčšej vojenskej prítomnosti, iné, ako Nemecko, sú zdržanlivé najmä pre vnútropolitické dôvody.
Rokovania pokračujú, výsledky sú nejasné
Ako bude vyzerať definitívna dohoda? „Každé rokovanie je kompromis. Nikto nemôže prísť domov ako porazený,“ uzavrel Šesták. Očakáva sa, že kľúčovým krokom bude aj priamy dialóg medzi Putinom a Zelenským. „Putin prvýkrát pripustil, že by sa so Zelenským stretol. To je veľká novinka,“ dodal Naď. Tento vývoj naznačuje, že v blízkej budúcnosti by sa mohli začať priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, hoci ich výsledok zostáva neistý.
Viac sa dozviete v relácii Téma s Petrom Bielikom
