Slovenskí lesníci bilancujú úspešný rok v boji proti tichému zabijakovi našich hôr. Tisíce lapačov dokázalo eliminovať rekordné množstvo podkôrneho hmyzu.
Lykožrútová kalamita zostáva pre slovenské ihličnaté lesy najväčšou hrozbou súčasnosti. Najkritickejšia situácia pretrváva v regiónoch Oravy, Kysúc a Liptova, no vysokú mieru ohrozenia hlási aj Horehronie a oblasť Poľany.
Práve v týchto lokalitách sa v roku 2025 sústredilo maximálne úsilie na monitoring a priamy odchyt škodcov. Ako informuje STVR, vďaka strategickému nasadeniu tisícok lapačov sa podarilo eliminovať rekordné množstvo podkôrneho hmyzu.
Pri premnožení sa stáva agresívnym útočníkom
Lykožrút smrekový je v našich zemepisných šírkach považovaný za najnebezpečnejšieho škodcu ihličnatých porastov. Tento drobný chrobák dokáže v krátkom čase premeniť vitálny zelený les na mŕtvu krajinu suchárov.
Ako dodáva Forest Portal, svoju deštrukčnú silu sústreďuje najmä na staršie smrečiny, pričom sa nezastaví ani pred vysokohorskými lokalitami na hornej hranici lesa.
Lykožrút je prirodzenou súčasťou lesných ekosystémov, kde plní úlohu „zdravotnej polície“ odstraňovaním oslabených jedincov. Pri premnožení sa však stáva agresívnym útočníkom.
Odchytili slušné množstvo lykožrútov
Ak nemá k dispozícii dostatok čerstvo odumretého dreva (napríklad po vetrových polomoch), jeho obrovské populácie začnú masívne napádať aj úplne zdravé a vitálne stromy.
Z hľadiska klasifikácie škôd je lykožrút smrekový typickým fyziologickým škodcom. To znamená, že jeho larvy vyhrýzajú chodbičky v lyku – životne dôležitom tkanive, ktorým strom rozvádza živiny. Týmto procesom dochádza k prerušeniu metabolických ciest stromu, čo vedie k jeho postupnému, ale neodvratnému vyschnutiu.
Štátny podnik Lesy SR tak ochránil pred vyschnutím plochu porovnateľnú s piatimi stovkami futbalových ihrísk. Štatistiky za uplynulú sezónu hovoria o obrovskom zásahu do populácie dvoch najrozšírenejších druhov.
„Podarilo sa odchytiť celkom slušné množstvo lykožrútov za rok 2025 – 29 miliónov kusov lykožrúta smrekového a 21 miliónov kusov lykožrúta lesklého,“ potvrdil efektivitu technológie Peter Morong, referent ochrany lesa z Generálneho riaditeľstva Lesov SR.
Tento masívny odchyt má priamy dopad na stabilitu lesných ekosystémov. Podľa prepočtov odborníkov sa vďaka eliminácii hmyzu podarilo uchrániť pred napadnutím viac ako 126-tisíc dospelých smrekov. V prepočte na rozlohu ide o približne 350 hektárov súvislého lesa.
Výkyvy počasia hrajú lykožrútovi do karát
V slovenskom teréne je momentálne osadených približne 5 400 špeciálnych lapačov určených pre lykožrúta smrekového a ďalších 1 400 kusov cieliacich na lykožrúta lesklého. Tieto zariadenia nefungujú len ako pasca, ale predovšetkým ako dôležitý zdroj dát pre lesníkov.
„Každých sedem až 14 dní ich monitorujeme a podľa odchytu vieme usúdiť, v akom štádiu je ten lykožrút. Ak je vysoký odchyt, môžeme predpokladať, že v danej lokalite môže vzniknúť kalamita,“ dodáva Martin Maličký, ťažbár z Lesnej správy Predajná.
Súčasné výkyvy počasia hrajú lykožrútovi priamo do karát. Podľa odborníkov sú kľúčovými faktormi gradácie predovšetkým včasná jar a extrémne letá, kedy teplé počasie výrazne urýchľuje biologický vývoj hmyzu.
Taktiež dlhotrvajúce sucho oslabuje prirodzenú obranyschopnosť smreka. Zdravý strom sa dokáže brániť „zaliatím“ škodcu živicou, no pri zrážkovom deficite stráca schopnosť túto živicu tvoriť.
Potrebné monitorovať situáciu
Rýchlosť zásahu lesníkov je preto kľúčová, pretože deštrukčný potenciál lykožrúta je enormný. Priemerný, približne 70-ročný smrek, nemá proti masívnemu náletu šancu. Stačí približne 400 jedincov, aby strom v priebehu necelého mesiaca úplne zlikvidovali.
„Je potrebné monitorovať situáciu prostredníctvom feromónových lapačov aj lapákov, to sú stromy, ktoré sa používajú na vnadenie lykožrútov,“ zdôraznil Peter Morong.
Včasná identifikácia náletu a rýchly zásah lesníkov zostávajú jedinými účinnými nástrojmi na zmiernenie dopadov tohto nenápadného, no efektívneho ničiteľa.
