Počas dôverného diplomatického rokovania v Bruseli zaznelo z čínskej strany nečakané a znepokojivé varovanie. Minister zahraničných vecí ČĽR Wang Yi údajne vyslovil obavy, že porážka Ruska vo vojne na Ukrajine by mohla viesť k strategickému posilneniu Spojených štátov, ktoré by sa následne mohli plne zamerať na konfrontáciu s Čínou.
Hoci sa Peking navonok prezentuje ako neutrálny aktér a podporovateľ mierového riešenia, zákulisné výroky čínskeho ministra naznačujú, že skutočná pozícia môže byť oveľa menej vyvážená. Podľa diplomatického zdroja, ktorý mal priamy prístup k obsahu rokovania s najvyššou diplomatkou EÚ Kają Kallasová, Čína v skutočnosti nechce vidieť Moskvu porazenú.
Čína hovorí o mieri, no sleduje vlastné záujmy
Oficiálne sa Čína naďalej drží naratívu o „objektívnom a konzistentnom postoji“, ktorého cieľom má byť prímerie a politické riešenie konfliktu. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v piatok zopakovala, že Peking nie je stranou vojny a podporuje dialóg.
Zároveň však pripomenula, že mier sa nedá dosiahnuť bez zohľadnenia záujmov všetkých strán – čo podľa západných analytikov často znamená ústupky voči Rusku. Táto rétorika podľa nich môže v praxi podporovať status quo a brániť skutočnému ukončeniu agresie.
Dôkazy o čínskej účasti pribúdajú
Hoci Peking odmieta akékoľvek dodávky vojenskej techniky Rusku, viaceré správy a dôkazy z bojiska naznačujú opak. Po nedávnom masívnom ruskom útoku na Kyjev ukrajinské úrady zverejnili fotografie zvyškov dronov, na ktorých boli jasne čitateľné označenia o čínskom pôvode. Podľa údajov išlo o zariadenia vyrobené v Číne len pred niekoľkými týždňami.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha v tejto súvislosti upozornil aj na ďalší incident – pri jednom z útokov utrpel poškodenie čínsky konzulát v Odese. „Putinova vojna už dávno nie je len rusko-ukrajinský konflikt. Do jeho eskalácie sa nepriamo zapájajú výrobcovia z Iránu, KĽDR aj Číny,“ vyhlásil.
Strategická hra: Vzťahy s Moskvou verzus globálny imidž
Čínsko-ruské partnerstvo, označované ako „bezhraničné“, nadobudlo nový význam po vypuknutí vojny na Ukrajine. Peking lavíruje medzi diplomatickými snahami udržať si priazeň globálneho juhu a tichou podporou Kremľa. V zákulisí však podľa analytikov sleduje vlastný záujem – udržať Spojené štáty zaujaté vo východnej Európe čo najdlhšie.
Západní diplomati čoraz viac upozorňujú na rozpor medzi čínskymi vyhláseniami a jej konaním. Ak sa Čína rozhodne aktívne zasahovať do výsledku vojny – aj keď len cez ekonomické a technologické kanály – môže sa konflikt rozšíriť ďaleko za hranice Ukrajiny.
