Vojna na Blízkom východe začala v sobotu, v čase keď sú trhy uzatvorené. No investori už s obavami pozerajú na pondelkové otvorenie burzy. Z dostupných informácií spočiatku nebolo jasné, ktoré konkrétne objekty boli zasiahnuté. Isté však je, že zásah prišiel v čase zvýšenej prítomnosti Spojených štátov v regióne, kde sa nachádzali lietadlá aj vojnové lode.
Podľa izraelských a amerických médií išlo o koordinovanú operáciu oboch krajín. Neskôr sa potvrdilo, že do akcie sa zapojili aj americké sily, čo verejne oznámil aj Donald Trump. Ten zároveň vyhlásil: „Zaistíme, že Irán nebude mať jadrové zbrane. Zničíme jeho námorníctvo a výrobu balistických rakiet. Je možné, že táto masívna operácia povedie k stratám na životoch amerických vojakov, robíme ale všetko pre to, aby k nim nedošlo,“ uviedol v sobotu.
Údery zasiahli aj hlavné mesto Teherán. Výbuchy bolo počuť v centre aj na severných a západných častiach metropoly. Strely dopadli dokonca v blízkosti sídla najvyššieho duchovného vodcu Alí Chameneí, ktorý je mŕtvy. Celá situácia nadväzuje na týždne napätých rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom o budúcnosti iránskeho jadrového programu. Diskusie viazli najmä na otázke balistických rakiet, ktoré Irán odmietal zahrnúť do vyjednávania. Americká strana pritom už skôr varovala pred vážnymi následkami, ak sa dohoda nepodarí uzavrieť.
Ropa, zlato a nervozita investorov
Ozbrojená eskalácia okamžite rozvlnila finančné trhy. Irán je členom OPEC a kontroluje strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej ropy. Už samotná hrozba narušenia dodávok vyhnala ceny ropy na polročné maximá.
Ako uviedol Investicniweb, analytici upozorňujú, že krátkodobo môže cena ropy Brent prekročiť hranicu 75 dolárov za barel. Keďže prišlo k obmedzeniu prepravy cez Hormuzský prieliv, nie je vylúčený ani posun nad 80 dolárov. Vyššie ceny energií sa pritom rýchlo premietajú do bežného života.
Možno očakávať najmä:
- zdražovanie benzínu a nafty,
- rast nákladov na dopravu tovarov,
- tlak na infláciu,
- zvýšený záujem o bezpečné aktíva.
Energetické komodity sú navzájom prepojené, preto sa napätie môže prejaviť aj na trhu s plynom, ktorý sa z regiónu vo veľkých objemoch vyváža do Európy. Investori zároveň tradične presúvajú kapitál do zlata či iných drahých kovov, ktoré slúžia ako poistka proti neistote.
Hrozí „čierny pondelok“?
Keďže počas víkendu zostávajú hlavné svetové burzy zatvorené, skutočný obraz reakcie investorov sa ukáže až po otvorení trhov v noci na pondelok. Výnimkou sú kryptomeny. Tie už dlhšie čelia silnému predajnému tlaku a ich vývoj nie je spoľahlivým barometrom geopolitického rizika. Napriek tomu bitcoin krátko po správach o útoku oslabil približne o štyri percentá.
Vyššie ceny ropy môžu priniesť silnejšie inflačné tlaky, čo následne ovplyvní očakávania vývoja úrokových sadzieb. To býva nepriaznivé najmä pre rastové akcie, napríklad v technologickom sektore. Americké akcie už v piatok uzavreli obchodovanie v miernej strate a podľa ekonómov môže v pondelok prevládnuť tzv. režim „risk-off“, keď sa investori vyhýbajú riziku.
Ochladnúť môže dopyt po rizikových aktívach a naopak posilniť záujem o:
- švajčiarsky frank,
- vládne dlhopisy,
- drahé kovy,
- americký dolár v čase zvýšenej neistoty.
Naopak meny stredoeurópskeho regiónu môžu čeliť oslabovaniu. Intenzita reakcie však bude závisieť od ďalšieho vývoja konfliktu, jeho rozsahu a prípadných protiopatrení Iránu, ktorý už avizoval, že na vojenskú agresiu odpovie rozhodne.
