V piatok 19. septembra sa verejnosť dozvie, čo odkázal prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk krátko pred svojou smrťou v roku 1937. Slávnostné otvorenie obálky s jeho posolstvom sa uskutoční na zámku v Lánoch.
Masarykove posledné myšlienky zaznamenal jeho syn Jan, ktorému ich otec nadiktoval s podmienkou, že majú byť odtajnené až v roku 2025. Dokument sa však na dlhý čas stratil – do Československa sa vrátil až v roku 2005 vďaka Antonínovi Sumovi, niekdajšiemu spolupracovníkovi Jana Masaryka. Ten ho odovzdal Národnému archívu, kde je uložený dodnes, uvádzajú tvnoviny.sk.
Odborníci sa roky snažia odhadnúť, čo list obsahuje. Podľa historičky Heleny Kokešovej môže ísť o Masarykove pokyny k jeho pohrebu, keďže si uvedomoval, že ako prvý prezident bude mať štátnu rozlúčku veľkého rozsahu. Nevylučuje však, že posolstvo môže mať aj politický význam.
Kokešová pripomína, že druhá polovica 30. rokov bola pre republiku obdobím napätia, a preto by odkaz mohol reflektovať aj vnútropolitické alebo národnostné problémy. Historik Josef Tomeš dodáva, že nie je vylúčené, že Masaryk varoval pred hrozbou nacistického Nemecka, ktoré v tom čase začínalo predstavovať vážne nebezpečenstvo.
