Zámer výstavby druhej spaľovne v Bratislave, v areáli Slovnaftu, v stredu verejne prerokovali v Primaciálnom paláci. Podľa štúdií, ktoré predložil Slovnaft, nebude mať spaľovňa významný vplyv na životné prostredie. Negatívne sa voči výstavbe spaľovne vyjadril okrem aktivistov aj opozičný parlamentný poslanec za SaS Alojz Hlina. Podľa neho má zbytočne vysokú kapacitu a je možno určená na spaľovanie odpadu z Maďarska. Týmto vyhlásením nepriamo obvinil maďarskú skupinu MOL Group, ktorá väčšinovo vlastní aj Slovnaft.
Hlina: Z Bratislavy chcú smetisko
Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) podľa Hlinu môžu „predstavovať takýto projekt v Bratislave môžu len ľudia, ktorí ju nemajú radi“. „Po postavení tejto spaľovne bude spaľovacia kapacita 1100 kilogramov na obyvateľa ročne. Načo je potrebná takáto (vysoká) kapacita a prečo potrebujeme odpad zvážať? Ak chcete pokoriť Bratislavu, pokorte ju tak, že maďarské smeti sa budú páliť v Bratislave. Prečo by túto spaľovňu Bratislavčania mali chcieť,“ povedal Hlina. Podľa Alojza Hlinu doterajšia spaľovňa úplne stačí, uviedol to aj v utorok na svojom facebokovom profile. Dodal, že z Bratislavy chcú urobiť smetisko.
Maďarský odpad nie, ale odpad zo Slovnaftu áno
Predstavitelia Slovnaftu tvrdia, že odpad z Maďarska sa v novej spaľovni neplánuje zhodnocovať. „Sme presvedčení o tom, že Centrum energetického zhodnotenia odpadov v Slovnafte môže významne zlepšiť manažment odpadu v našej krajine a ponúka riešenie, z ktorého bude profitovať celá naša krajina,“ zdôraznil Anton Molnár, hovorca a riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft. Molnár upozornil, že obdobné zariadenia ako CEZO možno nájsť aj v iných vyspelých krajinách, v centrách miest ako sú Viedeň, Kodaň, Mníchov či Londýn.
Až 39 % nášho odpadu skončí na skládkach
Na Slovensku, na rozdiel od ostatných krajín strednej Európy, nebolo za posledných tridsať rokov postavené žiadne nové zariadenie na energetické využitie odpadov. Naopak, až jeden milión ton komunálneho odpadu, čo je 39 % z komunálneho odpadu, ktorý Slováci vyprodukujú za rok, končí na skládkach.
Spaľovňa vznikne v rámci existujúceho areálu rafinérie Slovnaft. Bude pozostávať z prevádzky na dotriedenie odpadu a zariadenia na zhodnocovanie odpadu. Kapacita zariadenia je 316 700 ton za rok, spádovou oblasťou je západné Slovensko. Výstavba by sa mala začať v tomto roku, uvedenie do prevádzky sa predpokladá v 2029 alebo 2030. Viac ako dve tretiny bude tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad vrátane odpadu zo Slovnaftu.
Petícia proti
Proti spaľovni sa na sociálnych sieťach zdvihla veľká vlna odporu, ochranári a obyvatelia Bratislavy i opoziční politici podpisujú petíciu Nie, spaľovni! Upozorňujú na množstvo rizík, najmä zdravotných. Aj Slovenský ochranársky snem dôrazne odmietol tento zámer spoločnosti Slovnaft. Projekt CEZO podľa nich predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko. Vyzýva preto kompetentných, aby zámer zamietli.
Dosah spaľovne posudzujú odborníci
Slovnaft už koncom roka 2023 podal zámer vybudovať CEZO, v súčasnosti zámer a jeho dosahy na životné prostredie (EIA) posudzuje ministerstvo životného prostredia. Na základe pripomienok účastníkov konania Slovnaft vypracoval správu o hodnotení, ktorá je aktuálne zverejnená na enviroportal.sk. Jej súčasťou sú aj odborné štúdie – rozptylová, akustická, zvozová a klimatická štúdia, ako aj dopravno-kapacitné posúdenie, hodnotenie vplyvov na verejné zdravie a posúdenie vplyvu projektu na sústavu Natura 2000.
Tomáš Taraba: Ďalšia spaľovňa v Bratislave môže byť záťažou pre životné prostredie
Budovať ďalšiu veľkú spaľovňu na území Bratislavy, pár kilometrov od tej existujúcej, môže predstavovať enormnú záťaž na životné prostredie v hlavnom meste. Na sociálnej sieti to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
„Bratislava nemá problém s kapacitami na spaľovanie odpadu a skôr potrebuje modernizáciu existujúcej inštalovanej kapacity,“ poznamenal Taraba. Bratislavčanov ubezpečil, že tak ako v prípade výstavby spaľovne v Dudinciach budú tento aj všetky podobné projekty na Slovensku hodnotiť vždy veľmi detailne.
„Pod mojím vedením sa určite Slovensko nevydá cestou ako v minulosti Švédsko, že sa narobia extrémne spaľovacie kapacity a to len preto, aby sa importoval odpad z cudziny. Zo Slovenska určite nedovolíme spraviť odpadkový kôš Európy,“ deklaroval šéf envirorezortu. Slovensko podľa neho potrebuje zariadenia, ktoré premenia odpad, končiaci na skládkach a ohrozujúci spodné vody, na teplo alebo elektrickú energiu. Taraba dodal, že takéto zariadenia však musia byť primárne tam, kde sú potrebné.
