Počet popráv v Iráne už druhý rok po sebe stúpol na 834, uvádzajú skupiny kampane. Väčšina z nich obesení bez správneho zadokumentovania, uviedli nórske organizácie pre ľudské práva v Iráne (IHR) a francúzska organizácia Spoločne proti trestu smrti (ECPM). Oficiálne zdroje zaznamenali 125 popráv, uviedlo BBC.
Iránske úrady zavádzajú trest smrti ako zbrane, aby „vyvolali spoločenský strach“, uviedli. Vyplýva to z celonárodných protestov vedených ženami a dievčatami.
Protesty vyvolala smrť kurdsko-iránskeho Mahsu Aminiho v policajnej väzbe v roku 2022 a viedli k násilnému zásahu iránskych úradov. Zatiaľ čo v minulom roku bolo popravených najmenej osem demonštrantov, prevažná väčšina popráv bola údajne založená na obvineniach z drog (56 %) a vrážd (34 %).
V správe sa uvádza, že iránske úrady použili trest smrti ako „nástroj politickej represie“, pričom identifikovali súvislosť medzi počtom popráv a politickými udalosťami. Iránsky riaditeľ pre ľudské práva Mahmood Amiry-Moghaddam povedal, že „vyvolávanie spoločenského strachu je jediným spôsobom, ako sa režimu udržať pri moci“.
Doktor Sanam Vakil z think-tanku Chatham House pre BBC povedal, že „určite sa zdá, že existuje súvislosť medzi protestmi, prísnymi rozsudkami a popravami ako súčasť úsilia iránskej vlády potlačiť ďalší rozsiahly nesúhlas“. Väčšina prípadov sa spoliehala na „málo dôkazov a nulový riadny proces“, dodal.
Počet popráv vykonaných v roku 2023 bol približne o 40 % vyšší v porovnaní s údajmi z predchádzajúceho roka (582) a bol druhý najvyšší od začiatku evidencie pred 16 rokmi. Zahŕňali najmenej 471 ľudí popravených na základe obvinení z drog, čo je viac ako 18-krát viac ako v roku 2020.
Správa kritizovala Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) za „znepokojivé mlčanie“. Balúčske menšiny, ktoré tvoria približne 2 – 6 % iránskej populácie, boli podľa zistení identifikované ako „veľmi nadmerne zastúpené“ medzi počtom popráv, pričom 138 popráv súviselo s drogami.
Ďalšie popravy uvedené v správe boli založené na obvineniach v súvislosti s „zákonom šaría a korupciou na zemi“ (39), znásilnením (20), neznámym (19), rúhaním (2) a cudzoložstvom (1). Vlani bolo popravených aj najmenej 22 žien, čo je najvyšší počet od roku 2013.
Vlani v januári v reakcii na celoštátne protivládne protesty v Iráne Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk uviedol, že použitie „trestných postupov na potrestanie ľudí za uplatňovanie ich základných práv“ sa rovnalo „štátom schválenému zabíjaniu“.
