V New Yorku sa v pondelok začína medzinárodná konferencia organizovaná Francúzskom a Saudskou Arábiou, ktorej cieľom je snaha o dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Konferencia sa koná niekoľko dní po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že v septembri oficiálne uzná Palestínsky štát. Paríž očakáva, že tento zámer počas konferencie potvrdia aj ďalšie európske štáty.
Konferencia potrvá do stredy, kde sa okrem uľahčenia podmienok na uznanie Palestínskeho štátu zameria na tri oblasti:
- reformu Palestínskej samosprávy,
- odzbrojenie militantného hnutia Hamas a jeho vylúčenie z palestínskeho verejného života,
- normalizáciu vzťahov s Izraelom zo strany arabských štátov, ktoré tak ešte neurobili.
Neočakáva sa, že na stretnutí v New Yorku budú oznámené nové dohody. Je pravdepodobné, že „arabské krajiny po prvýkrát odsúdia Hamas a vyzvú ho na odzbrojenie“.
Trump vyzval štáty, aby neprišli
Na konferencii nebudú mať zastúpenie USA ani Izrael. Vláda Izraela je pod čoraz väčším tlakom viacerých západných štátov a medzinárodných organizácií v súvislosti so svojím postupom vo vojne proti Hamasu v Pásme Gazy. Izraelské sily sa podľa nich dopúšťajú porušovania ľudských práv. Tel Aviv pred časom uvalil na pásmo blokádu dodávok humanitárnej pomoci, v dôsledku čoho sa tam zhoršila humanitárna kríza a miestnym obyvateľom hrozí vyhladovanie.
USA už vopred vyzvali vlády celého sveta, aby sa na konferencii OSN nezúčastnili. Podujatie sa malo konať pôvodne v júni. USA v dokumente uviedli, že krajiny, ktoré po konferencii podniknú „protiizraelské kroky“, budú vnímané ako konajúce v rozpore so záujmami zahraničnej politiky USA a Washington by na to mohol patrične reagovať.
Arabi zhadzujú potraviny, Izrael otvoril trasy
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu odmietol, že je jeho vláda zodpovedná za kritickú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Takéto tvrdenia označil za „lži“ OSN, ktorú vyzval, aby Izrael prestala obviňovať. Vyhlásenie prišlo po tom, ako izraelská armáda otvorila bezpečné trasy pre dodávky humanitárnej pomoci. Izrael tiež oznámil denné „taktické prestávky“ vo vojenských operáciách.
V nedeľu zhodili potraviny do Gazy zo vzduchu lietadlá Jordánska a Spojených arabských emirátov a začiatok takejto prepravy oznámila aj izraelská armáda. „Existujú bezpečné trasy. Vždy existovali, ale dnes je to oficiálne. Už nebudú žiadne výhovorky,“ povedal Netanjahu na návšteve leteckej základne. Netanjahu tiež zdôraznil, že Izrael je naďalej odhodlaný dosiahnuť svoje ciele vo vojne proti militantnému hnutiu Hamas.
V súčasnosti uznáva Palestínsky štát, ktorý vyhlásilo palestínske exilové vedenie v roku 1988, najmenej 141 zo 193 členských štátov OSN. Francúzsko sa k ním plánuje pripojiť počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Macron dúfa, že ho bude nasledovať Británia. Viac než 200 britský poslancov na to v piatok vyzvalo premiéra Keira Starmera. Ten však zdôraznil, že uznanie Palestínskeho štátu „musí byť súčasťou širšieho plánu“.
Fico využíva vojnu v Gaze na vyhlásenia k Ukrajine
Slovensko malo podľa premiéra Roberta Fica vážne dôvody pridať sa k spoločnému vyhláseniu približne 30 krajín, ktoré žiadajú okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a umožnenie Palestínčanom dostať sa k humanitárnej pomoci. Fico to povedal vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. „Izrael má nepochybne právo na sebaobranu, ale zabitie viac ako 46-tisíc civilistov, z toho obrovského množstva žien a detí, nemá s týmto právom nič spoločné. V konflikte v Gaze bolo za nepomerne kratšie obdobie zabitých podstatne viac civilistov ako v celej rusko-ukrajinskej vojne,“ vyhlásil Fico.
Fico tiež povedal, že k okamžitému zastaveniu vojny na Ukrajine a mier podobná výzva desiatok krajín zorganizovaná nebola, a preto o to sám žiadal na nedávnom zasadnutí Európskej rady, avšak „nepochodil“. Vývoj udalostí v konflikte, ktorý vyvolalo Rusko napadnutím susednej krajiny, pritom označil za „podstatne nebezpečnejší pre svetový mier“. „Nuž, nie je zabíjanie ako zabíjanie,“ skonštatoval premiér.
