V pokojnom vinohradníckom regióne na juhu Slovenska sa 6. septembra konal výrazný občiansky protest proti zneužívaniu verejných financií. Účastníci ho symbolicky vyjadrili behom s názvom „Zlodejská sedmička“, ktorého cieľom bolo upozorniť na kontroverzný projekt Fafokan – luxusný agroturistický komplex, financovaný miliónmi eur z eurofondov. Na podujatí sa zúčastnilo takmer 400 ľudí.
Liberáli zorganizovali protestný beh s názvom „Zlodejská sedmička“. Na akcii sa zúčastnilo 177 oficiálne registrovaných bežcov a približne 200 chodcov, čo spolu predstavovalo takmer 400 účastníkov. Všetci spoločne prešli trasu, ktorá mala symbolický význam, keďže jej cieľom bol objekt predstavujúci údajné tunelovanie eurofondov. Píše portál Pravda.
„Ak by sme chceli definovať novú mernú jednotku chrapúnskej drzosti, mohol by to byť jeden Fafokan. Veď aj samotná „hacienda“ s týmto podivným menom, aj ‚súkromná’ cesta k nej boli financované z fondov EÚ – teda z peňazí európskych daňových poplatníkov. Spravte si v sobotu výlet do obce Sebechleby a uvidíte, čo ste ešte nevideli. Uvidíte, kam až siaha drzosť a arogancia niektorých ľudí. Bude aj guláš a zábava,“ píše poslanec Hlina na sociálnej sieti.
„Kauza Fafokan je ukážka toho, ako pod rúškom podpory a rozvoja vidieka rozkrádajú európske peniaze a štátne inštitúcie to kryjú,“ povedal predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling. Vyzval pritom Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) aj ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, aby konali a nedotovali projekt ďalšími peniazmi. Píše portál noviny.sk.
Zdroj: FB/Alojz Hlina
Podľa médií je projekt Fafokan úzko prepojený s podnikateľom Róbertom Ďuricom, ktorý vlastní pozemky pod samotným areálom aj prístupovou cestou, a s jeho partnerkou Paulou Šnajderovou, ktorá figuruje ako oficiálna spolumajiteľka spoločnosti Fafokan, s.r.o.
Vyšetrovania a reportáže Denníka N, Refresheru a Nadácie Zastavme korupciu odhalili viacero vážnych podozrení týkajúcich sa projektu.
Projekt Fafokan, luxusná agroturistická hacienda pri obci Sebechleby neďaleko Krupiny, patrí medzi najznámejšie prípady podozrivého využívania európskych dotácií. Podľa médií je areál prepojený s podnikateľom Róbertom Ďuricom, ktorý vlastní pozemky pod samotnou haciendou aj prístupovou cestou, a s jeho partnerkou Paulou Šnajderovou, oficiálnou spolumajiteľkou spoločnosti Fafokan, s.r.o. Projekt má navyše väzby na oligarchu Norberta Bödöra.
Zdroj: FB/Alojz Hlina
Investigácie odhalili viacero pochybných praktík. Ide najmä o účelovo vystavené a pravdepodobne falošné nájomné zmluvy, predražené stavebné práce a financovanie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). Dotácie, ktoré spoločnosť Fafokan získala počas vlád Smeru, presiahli dva milióny eur. Len na asfaltovú cestu vedúcu zo súkromného družstva cez pole až k haciende išla dotácia vo výške 620-tisíc eur. Tento objekt a infraštruktúra vyvolávajú pochybnosti o účelnosti a transparentnosti využitia verejných prostriedkov. Web 360tka spolu s Nadáciou Zastavme korupciu upozornili, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Jozef Stankovič, oficiálne uvádzaný ako vlastník jednej z parciel pod areálom Fafokan, skutočne existoval. Rovnaké pochybnosti vyvoláva aj banka, ktorá tvrdí, že nemá informácie o účte uvedenom v zmluve, z ktorého mal byť nájom platený. Píše Denník N.
Denník N tiež zdokumentoval, ako sa vo Fafokane postupne menil prístup k záujemcom o ubytovanie. Najprv boli návštevníci odmietaní, neskôr povolení. V areáli pritom pôsobí Róbert Ďurica, známy z kauzy Babindol, čo len umocňuje prepojenie projektu s kontroverznými podnikateľskými praktikami. Od roku 2024 figuruje podľa Denníka N ako konateľ spoločnosti Mićo Šikman z Bosny.
Pripomeňme si, čo je kauza Babindol. V minulosti o nej informovalo HNUTIE SLOVENSKO na svojej webovej stránke.
Kauza Babindol odhaľuje rozsiahle prepojenia medzi niekoľkými podnikateľmi a využívaním štátnych a európskych dotácií. Podľa centrálneho registra zmlúv hnutie upozornilo, že od roku 2015 získalo jedenásť firiem spojených s Babindolom takmer 37 miliónov eur. Len v rámci jednej výzvy, tesne pred alebo po voľbách, získalo desať z týchto spoločností dohromady 14 miliónov eur, čo predstavuje pätinu celkového rozpočtu výzvy.
Od roku 2016 sa podniky Róberta Ďuricu a jeho blízkych známych začali objavovať čoraz častejšie v dotačných schémach Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Ďuricova firma Agrospol v tom istom roku získala od agentúry 2,5 milióna eur na modernizáciu družstva, výstavbu autoumyvárne a rekonštrukciu poľovníckeho penziónu v Hontianskych Nemciach, vzdialenom približne hodinu cesty autom od Babindola. V tomto penzióne do roku 2018 sídlila spoločnosť Fafokan, ktorá podniká prostredníctvom firmy Tonhol v areáli družstva v Sebechleboch a prepojila tak viacero firiem zo spomínanej dotačnej schémy. Po prvej medializácii kauzy si Fafokan zmenil adresu.
V areáli v Sebechleboch pôsobí aj Ďuricova susedka a známa z Babindola, Lucia Kevelyová. V roku 2016, ako 23-ročná, získala 195-tisíc eur a kúpila firmu Euro-Seb. Následne jej firma získala dotácie vo výške takmer štyroch miliónov eur na výstavbu maštalí, autoumyvárne a rekonštrukciu jednej budovy v Nitre. Jej príbuzný, Dominik Kevely, vlastní v areáli spoločnosť Agro HN, ktorej boli schválené dotácie 3,6 milióna eur na výstavbu maštalí, senníkov a nákup kamiónov.
Ďuricov brat a obchodný partner Adrián Ďurica riadi v areáli družstvo Starohorská vinárska spoločnosť, ktoré od roku 2015 získalo 3,3 milióna eur. Prepojenia Ďuricových známych však nekončia hranicami areálu v Sebechleboch. Jeho bývalý zamestnanec a sused z Babindola, Mário Kúti, vedie firmu Horagro, ktorá získala dotácie vrátane 1,3 milióna eur na rekonštrukciu hotela Zlatý kľúčik v Nitre.
Pridelené eurofondy často výrazne prevyšovali ročné tržby týchto spoločností, niekedy aj desaťnásobne. Napríklad Agro HN dostala dva týždne po voľbách 2016 cez tri a pol milióna eur, hoci jej tržby boli len približne 230-tisíc eur. Odvtedy sa firma rozrástla na stredne veľký podnik s tržbami približne štyri milióny eur ročne. Táto kauza tak poukazuje na problematické prideľovanie dotácií a možnú disproporciu medzi finančnými prostriedkami a skutočným rozsahom podnikania.
V minulosti boli obvinení štyria ľudia
Nadácia Zastavme korupciu sa 4. septembra obrátila na Generálnu prokuratúru SR a zároveň na ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča zo strany Smer-SD v súvislosti s projektom Fafokan pri obci Sebechleby. Podľa nadácie polícia už pred niekoľkými rokmi obvinila štyroch ľudí, ktorí mali k žiadosti o štátnu dotáciu v hodnote miliónov eur predložiť falošné doklady. Napriek tomu štátna agroagentúra podľa informácií denníka SME pri posudzovaní penziónu nezistila žiadne porušenie predpisov.
Opozičná strana SaS na tlačovej konferencii upozornila, že osoba, ktorá mala podpísať nájomnú zmluvu, zrejme v skutočnosti ani neexistuje. Ak by sa podozrenia nadácie potvrdili, štát by mal požadovať vrátenie lukratívnej agrodotácie.
Podľa údajov Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) išlo o 1,3 milióna eur z európskych fondov, pričom takmer pol milióna už bolo vyčerpané. Nadácia preto žiada dôkladné prešetrenie prípadu a vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli podľa nej získané nezákonne.
Celá situácia poukazuje na možné zneužitie európskych dotácií, ktoré mali pôvodne slúžiť na rozvoj poľnohospodárstva a regiónov, a vyvoláva otázky o transparentnosti a kontrole prideľovania štátnych a európskych peňazí.
Strana SaS zdôraznila, že eurofondy pôvodne mali podporiť farmárov a rozvoj regiónu, no boli podľa nej zneužité na súkromný majetok vrátane cesty, ktorá prechádza polom. Predseda SaS Branislav Gröhling označil tento postup za škandál a vyhlásil, že strana bude na takéto prípady kontinuálne upozorňovať.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
