Fenomenálny DJ a producent Mark Dann miluje hudbu od detstva, hodiny presedel za klavírom, no umelecká škola nebola nič preňho.
Ako tínedžer začal spolupracovať s Mirom Jarošom a napriek tomu, že sa musel vzdať normálneho tínedžerského života, nič neľutuje. Dnes navyše prichádza s tanečnou novinkou, ktorá vám nielenže rozprúdi krv v žilách, ale ani text vás nenechá chladnými. Držiteľ ocenenia CZ/SK DJ roka 2024 Evropy 2 sa spojil so spevákom Giovannim Riccim a ich pieseň Let me die sa bleskovo dostala do playlistov česko-slovenských rádií.
Patríte k najlepším česko-slovenským DJ-om súčasnosti. Ako sa v priebehu rokov formoval váš vzťah k hudbe ako takej?
Hudba ma priťahovala už odmalička. Ako dieťa som často sedával pri klavíri v detskej izbe, veľmi ma to bavilo. Rodičia ma neskôr prihlásili do ZUŠ, ale vydržalo mi to len 2 týždne. Začali ma tam učiť teóriu a tam som veľmi rýchlo pochopil, že nie som na správnej adrese. Najviac ma formovalo to, že som si veľa vecí skúšal intuitívne. Miloval som aj televíznu reláciu Elá Hop. Nenechal som si ujsť žiadnu časť.
V niekoľkých rozhovoroch ste už spomínali, že práve Miro Jaroš zohral dôležitú úlohu na začiatku vašej kariéry. Ako si spomínate na vašu úplne prvú spoluprácu? Padli ste si „do noty“?
Áno, a veľmi rýchlo. Myslím, že obaja sme cítili, že nás spája rovnaká vášeň pre hudbu a precíznosť v práci. Pamätám si ten moment veľmi živo. Bol som 16-ročný chalan, ktorý veril svojim snom. Miro mi odovzdal veľmi veľa skúseností. Vtedy som pochopil, že mať talent je len prvých 20 %. Všetko ostatné si človek musí odmakať.
Ktoré obdobie ste si teda museli takpovediac najviac odmakať?
Myslím, že to boli práve tie začiatky. Skoro každý druhý deň som dochádzal vlakom z Lučenca do Bratislavy. Bol som v tom čase len druhák na strednej, takže stále som mal aj školské povinnosti. Bolo to náročné obdobie, kedy som išiel naplno za svojím snom. Často aj na vlastné náklady, ale bol som neskutočne namotivovaný ísť úspechom oproti.
Obetoval som veľa voľného času, víkendov aj normálneho tínedžerského života. Tínedžer chce patriť do partie, chce robiť to, čo robia ostatní, ale práve vtedy sa láme charakter. Buď to v začiatkoch vzdáš, alebo si povieš, že si ochotný ísť vlastnou cestou, aj keď je dlhšia a ťažšia. Ja som si tú cestu vybral a namiesto diskoték som bol na pódiách a v štúdiách, ale neľutujem to. Keď niečo miluješ, tak sa ti to nezdá ako daň, ale ako cesta.
Uvažovali ste v tínedžerských rokoch možno aj o účasti v talentovej súťaži? Čo vás odhovorilo?
Úprimne, nemal som dosť odvahy na väčšiu talentovú šou. Vždy som viac veril postupným krokom ako skratkám. Možno by mi súťaž niečo dala, ale v tom období som si to chcel celé vyšliapať sám.
Aj ako DJ sa stále vraciate k detským piesňam. Ako sa práve tieto podpísali pod rozbeh kariéry producenta a DJ-a? Existuje vôbec medzi týmito žánrami prepojenie?
Určite existuje. Všetko je to hudba, ktorá má nekonečné možnosti. Deti sú extrémne úprimné. Buď dieťa pesničku miluje, alebo si ju nikdy nezaspieva. Vždy sa snažím robiť hudbu, ktorá v ľuďoch niečo zanechá.
Lovestream festival spred 2 rokov bol pravdepodobne vaším najväčším zážitkom. Ako si naň spomínate? Aké to je zdieľať pódium s menami ako Imagine Dragons či Jason Derulo?
To sa ani nedá opísať. Tá energia, keď vyjdeš na pódium a pred tebou stojí 25-tisíc ľudí, je neskutočná. To je ako keby si stál s nohami na zemi, ale dušou niekde v oblakoch. Bolo veľmi motivujúce zažiť aspoň na chvíľu svetovú úroveň. Obrovský moment v mojom živote. Som veľmi vďačný, že som mal tú česť zažiť to.
Vaše piesne patria navyše aj k tým najhranejším v slovenských aj českých rádiách. Najnovšie ste vydali singel Let me die. O čom je? A aký príbeh by sme v ňom mali počuť?
Let me die je o tej fáze v živote, keď človek cíti, že niečo musí nechať za sebou, aby mohol začať odznova. Je to pieseň o bolesti, ale aj o oslobodení. A hoci je tanečná, skrýva v sebe silný odkaz. Také sú aj niektoré kapitoly života. Tancuješ s úsmevom, ale vnútri to bolí.
Na jeho tvorbe ste spolupracovali so spevákom a bývalým superstaristom Giovannim Riccim. Čo vás spojilo pre túto pieseň?
S Giovim sme spolupracovali už v minulosti pri songu In my mind. Cítil som, že sa sem hodí jeho farba hlasu a tak som ho znova oslovil. Má veľký talent a robí sa mi s ním veľmi dobre.
Zdroj: YouTube/Mark Dann
Ako vznikal text, v ktorom sa svojím spôsobom nájde každý? S akými myšlienkami a inšpiráciami ste ho písali?
Už počas tvorenia som mal predstavu, ktorú som si v hlave vizualizoval. Spojil som sa s Giovannim, povedali sme si nejaké myšlienky a spoločne sme napísali text, ktorý dodal skladbe silnú emóciu.
Ak interpret vydá pieseň s príbehom, často za ňou hľadáme konkrétny okamih či životný príbeh. Je to tak aj pri piesni Let me die? Je v nej aj kúsok z vášho života?
Našťastie, nie. Téma a celkový príbeh songu Let me die vychádza len z mojej fantázie. Už počas toho, ako som pracoval na hudbe, som si predstavoval príbeh dvoch tínedžerov, ktorých lásku rozdelí nešťastný osud.
Tanečný singel so smutným príbehom. Čo týmto spojením odkazujete svojim fanúšikom?
Že aj bolesť môže mať rytmus a že keď ti je ťažko, nemusíš sa zastaviť. Môžeš tancovať aj cez slzy. Hudba je terapia a niekedy najviac lieči práve to, čo ťa rozplače a roztancuje zároveň. To je pre mňa ozajstná sila hudby.
V čom tento singel posúva vpred práve vás? Čo si z neho beriete ako poslucháč?
Ukázal mi, že sa nebojím ísť aj do temnejších tém, že môžem spojiť hlboký odkaz s tanečným beatom a ľudia to prijmú. Ako poslucháč som si uvedomil, že niekedy práve tie najťažšie slová vedia vyliečiť, keď ich obalíš do melódie.
Kam sa chystáte toto leto a čím do konca roka ešte plánujete prekvapiť fanúšikov?
Aj toto leto bude nabité. Čaká ma veľa koncertov a nové spolupráce. No najväčší highlight roka bude úplne iný. Stanem sa otcom dvojičiek a už sa nevieme dočkať tejto novej krásnej kapitoly.
