Keď Václav Havel doma oznámil, že uvažuje o kandidatúre na prezidenta, jeho manželka Olga reagovala slovami, že taký nápad považuje za prejav nerozvahy. Zatiaľ čo verejnosť ho vnímala najmä cez politickú optiku a jeho disidentské pôsobenie, v súkromí bol aj muž s mimoriadne silným vplyvom na ženy.
Jedna z jeho dávnych priateliek neskôr povedala pre médiá, že na ženy pôsobil takmer nezameniteľnou kombináciou jemnosti a príťažlivosti, ktorá v nich prebúdzala starostlivosť aj erotickú fascináciu. Práve tento rozpor bol podľa nej jednou z jeho najvýraznejších čŕt.
Historici opakovane pripomínajú, že kľúčovou osobou v Havlovom živote bola jeho matka Božena. Archivárka Gabriela Romanová pre Aktuálne.cz upozornila, že o Havlovom rodinnom prostredí sa vie oveľa menej než o jeho verejnom pôsobení, hoci tieto svety spolu neoddeliteľne súviseli. Podľa Romanovej by Havel nebol tým, kým sa stal, ak by vedľa seba nemal matku s jasnou predstavou o výchove svojich detí.
V rodine Havlovcov pretrvávalo heslo, ktoré vyzývalo k aktívnemu životu a zmysluplnej činnosti. Božena sa ním dôsledne riadila a snažila sa, aby jej synovia získali čo najlepší vzťah k vzdelaniu. Viedla ich k tomu cielene a zároveň láskavo, čo ilustrujú aj dobové rodinné materiály.
Dominantná Božena
Životopisec Daniel Kaiser pre médiá doplnil, že Božena bola veľmi ambiciózna, mala vysoké nároky a obom synom plánovala budúcnosť v podobe štúdia na prestížnych univerzitách v západnej Európe. Jej predstava však padla po politickom zvrate v roku 1948. Napriek tomu trvala na tom, že deti vychováva v slobodnom prostredí bez vplyvu propagandy. Tomu podriadila aj svoj pôvodný umelecký talent, ktorý odsunula bokom. Zomrela ako päťdesiatosemročná a ako hovorila svojim najbližším, úlohu matky už považovala za splnenú.
Václav Havel neskôr priznal, že partnerky v dospelosti si často vyberal podľa vzoru matky. V rozhovore pre BBC spomenul, že prvá manželka Olga bola rovnako rozhodná ako Božena a že po jej smrti si uvedomil potrebu mať pri sebe podobne silnú ženu.
Fascinácia ženami
Psychológ Ivan Douda, dlhoročný Havlov priateľ, pre Český rozhlas opísal, že Havel ženy nepriťahoval tradičnou mužnosťou, ale skôr zvláštnou zmesou zraniteľnosti a odhodlania. U mnohých vyvolával pocit, že ho treba chrániť, a zároveň pôsobil pevne a neústupne. Douda spomenul aj situácie, keď Havlova nesmelosť pôsobila pre okolí prekvapivo, napríklad keď priznal rozpaky aj v prítomnosti diplomatov, ktorých sám menoval. Douda zároveň pripomenul, že Havel bol osobnosťou mnohých vrstiev a emocionálnych polôh.
Podľa neho mal Havel aj výrazné narcistické črty, no zároveň zostával krehký. Douda dodal, že vo svojom súkromí potreboval mať pri sebe autoritu v ženskej podobe a v Olge nachádzal presne to. Havlovci sa navzájom tolerovali aj v situáciách, keď do ich životov vstupovali iní partneri. Douda to opísal tak, že Olga vnímala manželove vzťahy ako prirodzenú súčasť jeho umeleckého života.
Vzťah, ktorý narušil manželskú rovnováhu
Psychológ Michael Žantovský vo svojej biografii zdôraznil, že hoci Havel nebol manželke verný, ich zväzok sa otriasol len jediný raz. Došlo k tomu v čase, keď sa Havel silno citovo naviazal na Annu Kohoutovú, bývalú partnerku jeho priateľa Pavla Kohouta. Tento vzťah mal podľa Žantovského oveľa hlbší charakter než jeho predchádzajúce známosti a priblížil manželstvo k rozvratu.
Po prepustení z väzenia sa Havel zblížil s psychologičkou Jitkou Vodňanskou. Spoločná minulosť sa začala v období, keď Jitkin manžel Jan podpísal Chartu77. Olga o vzťahu vedela. Jitka pre iDNES.cz uviedla, že ich vzťah trval približne sedem rokov a prešiel rôznymi fázami blízkosti. V roku 1984 otehotnela a oznámila to Olge listom. Havel následne navrhol nezvyčajné riešenie v podobe spoločného súžitia všetkých troch. Vodňanská to však odmietla a rozhodla sa pre interrupciu. Po rokoch hovorila, že Havel ju nikdy nevyprovokoval k hnevu a že práve to bol problém.
Vzťah definitívne skončil v období, keď sa Havel oženil s Dagmar. Jitka poznamenala, že po svadbe sa zmenil natoľko, že v ňom už nespoznávala človeka, ktorého milovala.
Verejná funkcia a tajné známosti
Žantovský v súvislosti s Havlovými prezidentskými rokmi poznamenal, že v jeho oficiálnych denných programoch sa objavovali fiktívne osoby s vtáčími menami, ktoré v skutočnosti označovali stretnutia so ženami. Dodal, že Havel nikdy nemal úmysel komukoľvek ublížiť a jeho správanie bolo skôr dôsledkom dlhodobého tlaku, ktorý zažil počas prenasledovania a väznenia.
Hudobník a politik Michael Kocáb pripomenul, že Havel prežíval dlhé obdobie života pod extrémnym stresom, čo podľa neho vysvetľuje mnohé z jeho osobných rozhodnutí. Ako zdôraznil, ženy, ktoré s ním mali bližší vzťah, naňho spomínajú s láskou a tvrdia, že zámerne nikomu neubližoval.
