Čas, kedy sa konzumuje večera, môže mať prekvapivo zásadný vplyv na zdravie, kvalitu spánku aj hmotnosť. Najnovšie vedecké poznatky potvrdzujú, že načasovanie posledného jedla dňa je rovnako dôležité ako samotný výber potravín. Zatiaľ čo mnohí ľudia venujú veľkú pozornosť tomu, čo jedia, na otázku, kedy si večeru doprajú, často zabúdajú. Moderný spôsob života, plný pracovných povinností, tréningov či iných aktivít, posúva večeru do neskorých hodín, čo však môže byť pre telo výrazne zaťažujúce.
Výskumy ukazujú, že skorá večera dokáže zlepšiť metabolizmus, podporiť kvalitnejší spánok a znížiť riziko chronických ochorení. Naše telo funguje podľa prirodzených biologických hodín, ktoré regulujú fyziologické procesy. Píše portál Pravda.
„Ľudia majú biologické hodiny, ktoré regulujú našu fyziológiu a správanie do takej miery, že ráno nie sme tí istí ako večer,“ hoorí Frank Scheer z Brigham and Women’s Hospital pre The Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism.
Ráno a počas dňa je pripravené efektívne spracovávať potravu, no večer už tento mechanizmus postupne spomaľuje. Vedci zdôrazňujú, že trávenie v neskorých hodinách zvyšuje hladinu cukru v krvi, zhoršuje schopnosť spaľovať tuky a prispieva k obezite, metabolickému syndrómu či cukrovke 2. typu. Okrem toho jedlo krátko pred spaním narúša nočný odpočinok, pretože organizmus je stále zaneprázdnený trávením namiesto regenerácie.
Praktické experimenty tento vplyv potvrdili. Výskum publikovaný v časopise Cell Metabolism porovnal dve skupiny dobrovoľníkov – jedna večerala už o 18:00, zatiaľ čo druhá až o 22:00. Ukázalo sa, že skoršie jedenie vedie k lepšej kontrole hladiny glukózy, inzulínu aj tukov počas noci a rána. Neskoré večere znižovali oxidáciu tukov, zhoršovali glukózovú toleranciu a menili prirodzené cirkadiánne rytmy tela. Zaujímavé je, že problémom nebol vyšší počet kalórií, ale samotný čas konzumácie, pretože telo nedokázalo v noci spracovať živiny rovnako účinne ako v priebehu dňa.
Ďalší výskum sa zameral na ženy s metabolickým syndrómom. Tie, ktoré konzumovali najväčšiu porciu dňa ráno, schudli výrazne viac ako tie, ktoré si najbohatšie jedlo dopriali večer. Hoci obidve skupiny prijímali rovnaké množstvo kalórií, ranné jedenie viedlo k lepším hladinám inzulínu, glukózy a tukov v krvi.
Výhody skoršej večere sú preto jasné – podporuje efektívnejšie spaľovanie kalórií, umožňuje lepší a hlbší spánok, znižuje riziko obezity a cukrovky a prináša viac energie počas dňa.
Vedci z Johns Hopkins University zdôrazňujú, že zosúladenie príjmu potravy s prirodzenými biologickými rytmami tela môže výrazne zlepšiť celkové zdravie.
Zmena režimu pritom nemusí byť zložitá. Pomôže, ak sa určí presný čas večere a dodržiava sa bez odkladov. Praktické je zaviesť pravidlo, že po 19:00 sa už nekonzumuje nič okrem vody. Stabilnú hladinu cukru počas dňa zas podporí raňajkovanie s dostatkom bielkovín a vlákniny, čo zníži večerný hlad. Ak je náročné zmeniť čas naraz, stačí ho posúvať po malých krokoch – o 15 až 30 minút skôr, kým sa nedosiahne ideálny čas okolo 18:00.
Večera sa môže stať nielen výživovým, ale aj relaxačným a spoločenským rituálom, ktorý pripraví telo a myseľ na nočný oddych. Aj takáto zdanlivo nenápadná úprava denného režimu môže mať výrazný dopad na zdravie, kvalitu života, postavu i celkovú energiu.
