Spoločnosť sa na nich často pozerá cez prsty. Ľudia, ktorí si radi pospia do obeda a ožívajú až po západe slnka, majú povesť lenivcov bez disciplíny.
Najnovšie vedecké dáta však tento stereotyp rozbíjajú na prach. Ukazuje sa, že zatiaľ čo „ranné vtáčatá“ ešte len lúštia krížovku, nočné sovy už dávno vyriešili najzložitejšie rébusy. Píše o tom aj francúzsky portál Psychologies.
Celé roky počúvame ódy na vstávanie o piatej ráno. Motivační guruovia nám tvrdia, že úspech patrí tým, ktorí vyskočia z postele ešte pred východom slnka. Rozsiahla štúdia z dielne prestížnej Imperial College London však prináša prekvapivý zvrat. Výskumníci sa pozreli na dáta od viac ako 26 000 dospelých z britskej Biobanky a výsledky nepotešia zástancov prísneho ranného režimu.
Vedci podrobili účastníkov sérii náročných testov. Zamerali sa na inteligenciu, schopnosť uvažovania, reakčný čas a pamäť. Keď tieto výsledky porovnali so spánkovými návykmi a takzvaným chronotypom – teda prirodzenou preferenciou tela pre čas spánku a bdenia – objavil sa jasný vzorec. Ľudia, ktorí sa radia k nočným sovám, vykazovali v kognitívnych testoch výrazne lepšie výsledky než tí, ktorí chodia spať skoršie.
Mozog nočnej sovy funguje na vyššie obrátky
Zistenia britských vedcov naznačujú, že posunutý biorytmus môže byť pre fungovanie mozgu v určitom veku výhodou. Raha West, hlavná autorka štúdie, vysvetľuje súvislosť medzi našou vnútornou bdelosťou a výkonom mozgu. „Tieto zistenia naznačujú, že časti dňa, keď sa cítime najviac bdelí a produktívni, môžu ovplyvniť náš kognitívny výkon, a to najmä u starších dospelých,“ uviedla West.
Nejde pritom len o drobné odchýlky. Rozdiely v testoch inteligencie a pamäti boli natoľko signifikantné, že spochybňujú univerzálnu platnosť pravidla „ranné vtáča ďalej doskáče“. Ukazuje sa, že ak nútite prirodzenú sovu vstávať za tmy, okrádate ju o jej mentálny potenciál.
Dĺžka spánku je dôležitejšia než čas budíka
Hoci nočné sovy v tejto konkrétnej štúdii dominovali, neznamená to, že by sme mali všetci hromadne posúvať budíky na poludnie. Výskum odhalil aj jeden univerzálny zákon, ktorý platí pre všetkých bez rozdielu. Bez ohľadu na to, či ste ranné vtáča alebo nočný tvor, váš mozog potrebuje palivo v podobe siedmich až deviatich hodín spánku.
Ak spíte menej, alebo naopak príliš dlho, vaše kognitívne funkcie začnú upadať. Tím okolo Rahy West upozorňuje, že extrémne dlhé vyspávanie môže byť rovnako škodlivé ako spánková deprivácia. Ideálom zostáva zlatý stred, ktorý zabezpečí regeneráciu neurónov a udržanie bystrej mysle.
Mladí ľudia hrajú podľa iných pravidiel
Zaujímavým paradoxom je vekový faktor. Kým u starších dospelých sa ukázala výhoda nočného života, u mladších ročníkov a dospievajúcich to neplatí automaticky. Michael Scullin, docent psychológie a neurovied na Baylor University, varuje pred unáhleným zovšeobecňovaním. Pre tínedžerov a mladých dospelých má pravidelný ranný režim stále svoje opodstatnenie.
Scullin zároveň upozorňuje na zdravotný aspekt u seniorov. Ak sa starší človek budí extrémne skoro a nedokáže už zaspať, nemusí ísť o znak disciplíny, ale o symptóm poruchy spánku, ktorý by mal konzultovať s odborníkom.
Namiesto boja s vlastnou biológiou by sme sa mali naučiť svoj chronotyp využívať. Ak ste nočná sova, neplánujte si najťažšie úlohy na ôsmu ráno, ale presuňte ich na popoludnie, kedy váš mozog prepne do najvyššieho výkonu. Ranné vtáčatá by mali naopak riešiť kritické veci hneď po raňajkách. Skutočná produktivita totiž nevzniká premáhaním sa, ale rešpektovaním vlastných biologických hodín.
