Nespavosť nie je len problémom jednej prebdenej noci – nové výskumy naznačujú, že môže urýchľovať aj starnutie mozgu. Podľa štúdie publikovanej v časopise Neurology má chronická nespavosť potenciál zvýšiť riziko kognitívneho úpadku až o 40 %.
Do výskumu sa zapojilo 2 750 ľudí, ktorí boli počas piatich rokov pravidelne vyšetrovaní – od neurologických testov, cez zobrazovanie mozgu, až po hodnotenie spánkových návykov. Vedci si všimli, že u ľudí s nespavosťou sa častejšie objavovali zmeny spojené s poškodením mozgových funkcií. Tí, ktorí spánok zlepšili alebo užívali lieky, sa naopak negatívnym dôsledkom vyhli. Píše o tom aj CNN.
Ako to zhrnul hlavný autor štúdie Diego Carvalho z Mayo Clinic: „Hlavným posolstvom je, že chronická nespavosť môže byť ovplyvniteľným rizikovým faktorom pre kognitívny úpadok.“
Spánok má viacero zásadných funkcií. Počas noci mozog odstraňuje prebytočné informácie, zbavuje sa odpadových proteínov a obnovuje pamäťové stopy. Práve hromadenie niektorých bielkovín súvisí s Alzheimerovou chorobou. Okrem toho spánok pomáha regulovať emócie a chráni mozgové bunky pred zápalom. Neurologička Rachel Salas z Johns Hopkins University, ktorá sa na výskume nepodieľala, pripomína: „Chronická nespavosť zvyšuje riziko viacerých kognitívnych porúch. Nejde len o problém so zaspávaním, ale aj o kvalitu a udržanie spánku.“
Nespavosť sa často nerieši
U ľudí nad 65 rokov je výskyt porúch spánku výrazne vyšší, no mnohí ich berú ako „normálnu súčasť starnutia“. Carvalho upozorňuje, že to tak nie je: pretrvávajúca únava, problémy s myslením či náladovosť sú prejavy, ktoré signalizujú vážnejší problém. Napriek rozšírenosti zostáva nespavosť často podhodnotená a nedostatočne liečená.
Ako sa dá spánok zlepšiť
Odborníci odporúčajú najmä kognitívno-behaviorálnu terapiu nespavosti (CBTI). Ide o súbor praktických postupov, ktoré cielia priamo na príčiny a udržiavacie mechanizmy nespavosti.
Pomôcť môžu aj jednoduché zmeny:
- pravidelný spánkový režim,
- relaxačné techniky pred spaním,
- chladná, tmavá a tichá spálňa,
- obmedzenie kofeínu, alkoholu a obrazoviek pred spánkom.
Ak tieto kroky nestačia, je na mieste konzultácia s lekárom alebo špecialistom na spánkovú medicínu. Podľa Carvalho by liečba mala byť komplexná: „Každý hľadá jednu zázračnú tabletku, ale aj pri liekoch je nutné upraviť správanie.“