Čo robí život naplneným? Desaťročia psychológovia hovorili o dvoch cestách, jednej zameranej na šťastie a druhej na zmysel. Dnes však pribudla tretia možnosť, ktorá mení pravidlá hry: psychologicky bohatý život.
Výskum posledných štyridsiatich rokov vyzdvihoval dve odpovede. Jedna hovorí, že dobrý život je ten šťastný, teda plný radosti, pohodlia a spokojnosti. Druhá tvrdí, že ide o život zmysluplný, kde je dôležité prepojenie s inými a snaha urobiť svet o niečo lepším. Píše o tom aj Toronto Sun.
Do tejto diskusie vstúpil psychológ Shigehiro Oishi z University of Chicago s myšlienkou, že existuje ešte tretia možnosť. Podľa neho kvalitný život nemusí byť len veselý alebo hlboko významný, ale môže byť bohatý na skúsenosti, prekvapenia a zmeny perspektívy. „Chceli sme zachytiť viac objaviteľské, dobrodružné a tvorivé typy dobrého života,“ vysvetlil Oishi.
Ako sa líši šťastie od psychologickej bohatosti
Podľa Oishiho je šťastie ako priemer odpalov v baseballe, raz sa darí, inokedy menej, no vždy sa počíta priemer. Psychologická bohatost sa však skôr podobá na výber najlepších momentov kariéry, na to, koľko výnimočných a nezabudnuteľných príbehov si človek odnáša.
Takéto zážitky prichádzajú pri cestovaní, spoznávaní neznámych ľudí, čítaní kníh či prekonávaní ťažkostí. Sociálna psychologička Erin Westgate z University of Florida k tomu dodáva: „Je to kognitívne aj emocionálne nepríjemné uvedomiť si, že som si myslela, že svet je takýto, a teraz zrazu vidím, že je iný. Alebo že ja sama som iná, než som si myslela.“
Rôzne cesty, rôzne posledné slová
Predstava o dobrom živote sa ukáže najjasnejšie pri spätnom pohľade. Človek, ktorý hľadal šťastie, môže na sklonku života povedať: „Bolo to zábavné!“ Ten, čo hľadal zmysel, by mohol skonštatovať: „Mal som vplyv.“ A ten, kto žil psychologicky bohatý život? „To bola ale jazda!“
Oishi sám k tejto myšlienke prišiel počas vlastnej krízy v strednom veku. Po dvoch dekádach výskumu šťastia si položil otázku: „Som šťastný? Áno. Má môj život zmysel? Áno. Ale je úplný?“ Odpoveď vtedy nebola jednoznačná. A tak vznikla idea tretej dimenzie.
Psychologicky bohatý život nespolieha na stabilitu či rutinu. Vyžaduje situácie, ktoré sú niekedy nepríjemné, náročné alebo vyvedú človeka z komfortnej zóny. Podľa Westgate „každý dobrý príbeh obsahuje problém alebo výzvu“. Preto život plný zážitkov nebýva vždy šťastný, no je hlboko hodnotný.
Výskum ukázal, že ľudia otvorení novým skúsenostiam a zvedaví jedinci častejšie vedú psychologicky bohatý život. Ten je spojený aj s väčšou schopnosťou zvládať problémy, so širším pohľadom na svet a so silnejším pocitom sociálnej opory. Zaujímavým zistením je, že politicky liberálni ľudia skôr inklinujú k psychologickej bohatosti, zatiaľ čo konzervatívnejší častejšie hlásia šťastie a zmysel.
Ako sa dá takýto život pestovať
Odborníci tvrdia, že žiadna cesta nie je lepšia než iná. Ide skôr o to, ktorý prístup v danom období uprednostníme. Oishi odporúča, aby si každý dovolil hrať sa a nebyť na seba príliš vážny: „Naozaj len nechať svoje ja ísť, byť otvorený tomu, že môžem vyzerať hlúpo.“
Možnosti sú široké, prechádzky po neznámych štvrtiach, listovanie v antikvariátoch, improvizačný kurz či prijatie návrhu od priateľov. Sonja Lyubomirsky z University of California hovorí: „Výzvy, prekvapenia a spontánnosť môžu viesť k úžasným veciam. Riskujte, ale rozumne, a buďte otvorení novému.“
Westgate dodáva, že nepohodlie je prirodzené a dokonca žiadúce: „Nepohodlie je znakom, že rastiete.“ Preto odporúča nielen skúšať nové veci, ale aj zaznamenávať si ich, zapisovať si zážitky, fotiť a zdieľať, aby sa nestali len zabudnutými fragmentmi života.
