Vedci identifikovali jemné zmeny v mozgu, ktoré sa objavujú ešte pred tým, než sa rozvinú typické príznaky Alzheimerovej choroby. Nové zistenia môžu v budúcnosti pomôcť s jej skorším rozpoznaním a lepšou prevenciou.
Alzheimerova choroba sa dnes väčšinou diagnostikuje až vtedy, keď sa objavia viditeľné pamäťové poruchy. Moderné zobrazovacie metódy však ukazujú, že mozog už v raných štádiách vykazuje narušenie rovnováhy medzi metabolizmom a prietokom krvi, a to ešte pred nezvratným poškodením buniek. Informuje o tom portál Zdravie.
Prečo diagnostikujeme Alzheimerovu chorobu neskoro?
Súčasná diagnostika sa spolieha na pamäťové testy a vyšetrenia zamerané na nahromadenie bielkoviny amyloid beta. Problém je v tom, že tieto metódy často zachytia chorobu až vtedy, keď je poškodenie mozgu trvalé. Navyše prítomnosť amyloidu nemusí vždy znamenať, že pacient ochorie, čo komplikuje presnú diagnózu.
Energia a krv: základ fungovania mozgu
Mozgové bunky sú mimoriadne náročné na energiu, používajú glukózu a kyslík, ktoré sa dostávajú cez krv. Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k narušeniu rovnováhy medzi metabolizmom a prekrvením. Už v skorých štádiách sa objavuje tzv. „odpojenie“ – metabolická aktivita buniek a prietok krvi spolu prestávajú ladiť.
Reťazová reakcia zmien v mozgu
Vekom dochádza k oxidačnému stresu, zápalu a poškodeniu buniek. Mozog sa spočiatku bráni: prietok krvi môže dočasne vzrásť, tvoria sa nové cievy a astrocyty poskytujú energiu neurónom. Mikroglie tlmia zápal. Postupne sa však tieto kompenzačné mechanizmy vyčerpávajú, zápal sa prehlbuje a rovnováha sa definitívne naruší.
Ako sa mení mozog v jednotlivých štádiách?
Vedci analyzovali údaje od 403 ľudí zapojených do Alzheimer’s Disease Neuroimaging Initiative. Použili PET na metabolickú aktivitu a MRI na prietok krvi, pričom sledovali 59 oblastí mozgu.
Zistenia ukázali, že oblasti zodpovedné za učenie a pamäť sa menia najskôr. V skorých štádiách miernej kognitívnej poruchy sa objavuje nesúlad medzi energiou a prietokom krvi. Neskôr dochádza k zvýšenému metabolizmu a slabšiemu prekrveniu a v pokročilých štádiách sa znižujú oba ukazovatele.
Význam pre ľudí v ohrození
Sledovanie vzťahu medzi metabolizmom mozgu a prietokom krvi by mohlo umožniť skoré zachytenie Alzheimerovej choroby ešte pred objavením typických znakov ako amyloid a tau. Nezávislí odborníci upozorňujú, že tieto zmeny prebiehajú dlho pred klasickými symptómami, čo vysvetľuje, prečo sú súčasné liečby obmedzené.
Autori štúdie zdôrazňujú, že ide o prvý krok a výsledky sa musia potvrdiť na väčších skupinách pacientov. Napriek tomu ide o sľubný smer, ktorý naznačuje, že mozog vysiela varovné signály oveľa skôr, než sme si doteraz mysleli.
Ochorenie ďasien dramaticky poškodzuje mozog
Štúdia, ktorej výsledky boli uverejnené v odbornom magazíne Neurology Open Access, sledovala viac ako 1 100 osôb. Výskumníci zistili, že tí účastníci, ktorí trpeli ochorením ďasien, mali až o 56 percent vyššiu šancu na výskyt značného množstva takzvaných bielych mozgových lézií. Tieto zmeny v bielej hmote sa spájajú s poklesom kognitívnych funkcií, demenciou, ale aj s vyšším rizikom mozgovej príhody a problémami s pohybom.
Tieto zistenia nie sú ojedinelé. Už predchádzajúce výskumy ukázali, že zhoršená dentálna kondícia a stav ďasien korešpondujú s väčším objemom bielych lézií na magnetickej rezonancii a s ďalšími prejavmi typickými pre demenciu. Rozsiahle populačné analýzy navyše naznačujú, že ľudia s príznakmi ochorenia ďasien, ako je opuch, či dokonca strata chrupu, častejšie končia s diagnózou Alzheimerovej choroby alebo miernou kognitívnou poruchou.

Hoci platí, že pri zhoršených pamäťových schopnostiach je náročnejšie udržiavať dentálnu hygienu, celkový vzorec vo väčšine dát poukazuje na jednoznačnú súvislosť: čím závažnejšie poškodenie ďasien, tým nepriaznivejšie výsledky pre mozog.
Baktérie v ústach spúšťajú nebezpečný zápal
V ústnej dutine žijú mikroorganizmy u každého človeka, avšak pri ochorení ďasien dochádza k narušeniu prirodzenej rovnováhy. Ak sú ďasná podráždené a krvácajú, baktérie dostanú príležitosť preniknúť do krvného obehu. Niektoré z nich sú dokonca schopné prekročiť hematoencefalickú bariéru a pôsobiť toxicky priamo v mozgu.
Súčasne tieto patogény vyvolávajú silné zápalové reakcie, ktoré vedú k tvrdnutiu ciev a následnému zníženiu prietoku krvi. Práve takýmto mechanizmom vznikajú drobné defekty v bielej hmote mozgu. Iný výskumný tím zistil, že kombinácia zubného kazu a ochorenia ďasien zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody až o 86 percent. Mozgová príhoda následne urýchľuje cestu k rozvoju demencie.


