Vznik ložísk bridlicovej ropy nebol výsledkom iba geologických procesov, ale ovplyvnili ho aj pohyby Zeme v slnečnej sústave. Najnovší výskum naznačuje, že dôležitú úlohu zohrala excentricita obežnej dráhy našej planéty a gravitačné pôsobenie Jupitera. Práve tieto faktory formovali podmienky na ukladanie organickej hmoty pred približne 180 miliónmi rokov.
Ako uvádza portál Space, moderné vedecké metódy dnes umožňujú lokalizovať ložiská s presnosťou, ktorá by ešte nedávno pôsobila ako vedecká fantastika. Platí to najmä pre bridlicovú ropu, ktorá sa nehromadí v podzemných rezervoároch, ale je rozptýlená priamo v horninách, čo dlhodobo sťažovalo jej presné vyhľadávanie.
Čínski vedci skúmali jurské jazerné bridlice v povodí S’-čchuan, staré približne 180 miliónov rokov. Spojili analýzu chemického zloženia hornín, údaje z vrtných jadier aj merania prirodzenej rádioaktivity sedimentov. Zistili, že vrstvy bohaté na organickú hmotu sa ukladali v pravidelných intervaloch, ktoré zodpovedajú takzvaným Milankovičovým cyklom, teda dlhodobým zmenám tvaru obežnej dráhy a sklonu osi Zeme.
Tieto cykly mali výrazný vplyv na klímu. Kľúčovým prvkom bola excentricita dráhy, ktorá určuje, nakoľko je obežná dráha Zeme pretiahnutá alebo naopak viac kruhová. V obdobiach, keď bola excentricita vysoká, dochádzalo k väčším teplotným rozdielom, podnebie bolo teplejšie a vlhkejšie a do jazier sa dostávalo viac živín. To podporovalo rast organizmov, ktorých zvyšky sa následne ukladali na dne v podobe jemných, organicky bohatých vrstiev vhodných na vznik bridlicovej ropy.
Pri nízkej excentricite prevažovalo suchšie prostredie, hladiny jazier klesali a do sedimentov sa dostával viac piesku a hrubších častíc, čím vznikali vrstvy chudobné na organickú hmotu. Autori štúdie vysvetľujú, že zmeny v obežnej dráhe Zeme zanechali v horninách jasné stopy, ktoré je dnes možné spätne identifikovať.
„Prsty“ v tom majú aj iné planéty
Za týmito zmenami však nestála samotná Zem. Dlhodobé kolísanie excentricity jej dráhy ovplyvňovala gravitácia obrovských planét, najmä Jupitera a Saturnu. V prenesenom zmysle tak o tom, kde sa dnes nachádzajú perspektívne ropné vrstvy v Číne, rozhodovalo rozloženie plynných obrov v slnečnej sústave pred stovkami miliónov rokov. Energetická mapa planéty teda nevznikala len pôsobením tektoniky a klímy, ale aj vďaka pomalým a presne načasovaným pohybom planét okolo Slnka.
Výskum zároveň odhalil, že sedimenty sa ukladali mimoriadne pomaly, v priemere len o niečo viac než štyri centimetre za tisíc rokov. Každá bridlicová vrstva tak predstavuje detailný záznam klimatických podmienok. Ložisko hrubé štyridsať metrov v sebe ukrýva približne milión rokov vývoja prostredia, pričom každý centimeter zachytáva inú fázu klímy, či už vlhké obdobia s vysokou biologickou aktivitou alebo suchšie fázy s jej útlmom. Vedci uvádzajú, že vďaka tejto presnosti dokázali jednotlivé vrstvy priradiť ku konkrétnym orbitálnym cyklom.
Prínos pre prax
Objav má aj praktický význam. Klasický prieskum bridlicovej ropy je finančne náročný a zahŕňa veľké množstvo skúšobných vrtov bez zaručeného výsledku. Nový prístup umožňuje najprv vytvoriť model vývoja klímy a obežných cyklov v danej oblasti. Ak z neho vyplynie, že v určitom období prevládalo suché podnebie a nízka excentricita dráhy, geológovia môžu predpokladať nízky obsah organickej hmoty. Naopak, vrstvy zodpovedajúce vlhkým fázam budú považované za perspektívnejšie. Takýto postup môže výrazne znížiť náklady, čas aj zásahy do krajiny.
Štúdia publikovaná v časopise Journal of Paleogeography potvrdila, že prepojenie astronómie a geológie patrí medzi najsilnejšie nástroje moderného výskumu. V prípade bridlicovej ropy sa tak ukazuje, že jej vznik nebol len dôsledkom bahna a času, ale aj presne načasovaných pohybov planét, ktoré formovali klímu Zeme dávno pred príchodom človeka.
