Vírusové ochorenia síce v posledných rokoch dominovali titulkom (pamätáme si pandémiu covidu-19), no popri nich sa potichu vracia aj bakteriálna infekcia, ktorú mnohí považujú za súčasť dávnej minulosti. Viaceré výskumné tímy upozorňujú, že týfus začína nadobúdať vlastnosti mimoriadne odolnej baktérie a postupne prestáva reagovať na bežne predpisované liečivá.
Posledné dostupné antibiotiká podľa vedcov strácajú účinnosť a svet sa môže dostať do situácie, v ktorej bude ťažké pacientov vôbec liečiť. Ako uvádza Science Alert, ochorenie pritom bez adekvátneho zásahu môže pripraviť o život približne pätinu nakazených.
Baktéria, ktorá sa rýchlo prispôsobuje
Týfus vyvoláva baktéria Salmonella Typhi. Ide o príbuzný druh známej salmonely, no jeho správanie je odlišné. Táto baktéria sa dokáže dostať do čriev, krvi aj kľúčových orgánov a jej problémom je mimoriadna schopnosť rýchlo meniť vlastné vlastnosti. To, čo bolo účinné pred niekoľkými rokmi, dnes už často neplatí.
Medzinárodné vedecké tímy skúmali takmer tritisícpäťsto vzoriek tejto baktérie pochádzajúcich z viacerých juhoázijských krajín. Analýzy odhalili stovky drobných genetických mutácií. Práve tie postupne umožnili baktérii osvojiť si rozsiahlu odolnosť voči takmer všetkým bežným tabletovým antibiotikám. Najprv prestali zaberať staršie prípravky, neskôr zlyhali modernejšie liečivá a najnovšie sa objavujú zmeny, ktoré znižujú účinnosť azitromycínu, posledného často používaného perorálneho antibiotika.
Mechanizmus je jednoduchý. Antibiotikum sa dá predstaviť ako nástroj určený na zablokovanie konkrétnej funkcie baktérie. Ak sa však štruktúra bakteriálnej bielkoviny zmení čo i len minimálne, liek ju už nedokáže správne zasiahnuť. A pretože baktérie sa množia extrémne rýchlo, jediná preživšia bunka dokáže v krátkom čase vytvoriť celú novú populáciu odolných potomkov.
Superodolné kmene necestujú len po Ázii
Výskumníci za posledné desaťročia zaznamenali desiatky prípadov, keď sa odolné formy týfusu objavili mimo svojho pôvodného regiónu. Najčastejšie sa presúvajú v rámci Ázie a Afriky, no izolované prípady evidujú aj v Severnej Amerike a západnej Európe. Ochorenie je infekčné a prenáša sa najmä kontaminovanou vodou, potravinami alebo kontaktom s chorým človekom. To znamená, že jediný cestovateľ môže ochorenie priniesť aj do krajiny, kde sa dlhodobo nevyskytovalo.
Scenár, ktorého sa vedci obávajú najviac
Odborníci považujú za najrizikovejší okamih situáciu, pri ktorej by sa spojili mutácie spôsobujúce úplnú odolnosť voči starším antibiotikám s mutáciami oslabujúcimi účinok azitromycínu. Ak by vznikol kmeň s takouto kombináciou vlastností, perorálne liečivá by prestali byť použiteľné. Pacientov by bolo možné liečiť iba injekčne v zdravotníckych zariadeniach, čo je v krajinách s vysokým výskytom a slabým zdravotným systémom takmer nereálne. Pre mnohých by to znamenalo praktickú nemožnosť dostať sa k účinnej terapii.
Očkovanie ako jediná spoľahlivá ochrana
Nádej zatiaľ prinášajú moderné konjugované tyfoidné vakcíny. Tie dokážu vybudovať vysokú mieru ochrany najmä u detí, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie skupiny. Pakistan, ktorý zaradil očkovanie proti týfusu do pravidelného programu, hlási výrazný pokles prípadov. Svetová zdravotnícka organizácia má schválených niekoľko typov týchto vakcín, no ich používanie je stále nerovnomerné. V krajinách, kde sa neočkuje, má baktéria voľný priestor na ďalší vývoj a šírenie.
Hrozba pre Slovensko?
Ochorenie síce nepatrí medzi bežné diagnózy v našom regióne, no vzhľadom na globálny pohyb obyvateľstva a cestovanie nemožno predpokladať, že sa nám problém bude trvalo vyhýbať. Antibiotická rezistencia navyše neohrozuje len liečbu týfusu. Predstavuje širší problém celej medicíny, pretože rovnaký priebeh môže časom postihnúť aj iné baktérie.
Týfus, ktorý kedysi patril k najobávanejším chorobám minulosti, dnes opäť získava schopnosti, vďaka ktorým sa z neho môže stať moderná zdravotná hrozba. Rýchlo sa mení, šíri sa nenápadne a reaguje na liečbu čoraz slabšie. Svet stojí pred úlohou reagovať skôr, než sa situácia vymkne spod kontroly.
