Oblohu nad Európou len pred pár dňami, v polovici januára 2026, opäť rozžiarila polárna žiara. Hoci tento nebeský tanec pôsobí romanticky, v skutočnosti ide o vizuálny dôsledok masívnej erupcie našej hviezdy, ktorá do priestoru vychrlila mračno nabitých častíc.
Ak by bol tento náraz o niečo silnejší, namiesto fotiek na sociálne siete by sme dnes zrejme riešili kolaps rozvodných sietí a nefunkčné bankomaty. Vedci sa pritom stále nevedia zhodnúť, kedy nás zasiahne búrka, ktorá by modernú civilizáciu poslala o storočie späť. Píše o tom aj nemecký portál TZ.
Otázka nie je, či nás takzvaný super-slnečný búrkový mrak zasiahne, ale kedy sa tak stane. Históriu straší najmä rok 1859 a slávna Carringtonova udalosť. Vtedy slnečná erupcia odpálila telegrafné systémy – drôty iskrili, operátori dostávali elektrické rany a budovy horeli. Dnes, v roku 2026, sme však na elektrine a digitálnom prepojení závislí neporovnateľne viac. Kým v 19. storočí išlo o technologickú nepríjemnosť, dnes by podobný jav spôsobil škody v biliónoch eur.
Vedecký svet je však v odhadoch rizika rozdelený na dva tábory. Fyzik Pete Riley pred rokmi vyvolal rozruch tvrdením, že pravdepodobnosť zásahu zničujúcou búrkou v nasledujúcom desaťročí je až 12 percent. Naopak, matematici z Barcelony v novšej štúdii toto číslo drasticky skresali na necelé dve percentá. David Moriña, vedúci autor tejto analýzy, kritizuje predchádzajúce modely ako metodicky prehnané, no jedným dychom dodáva, že aj nízke riziko pri takýchto katastrofických následkoch si vyžaduje plnú pozornosť vlád.
Podložie pod vašimi nohami rozhodne o katastrofe
Zaujímavým zistením posledných výskumov je fakt, že ničivosť slnečnej búrky neurčuje len sila erupcie, ale aj geológia konkrétneho miesta. Americký geologický prieskum (USGS) zistil, že niektoré regióny by pri nápore častíc dopadli oveľa horšie než iné. Problémom je kryštalické podložie, ktoré má nízku vodivosť. Keď slnečná búrka naruší magnetické pole Zeme, v zemi vznikajú elektrické prúdy. Ak narazia na nevodivú skalu, hľadajú si cestu cez naše kovové potrubia a elektrické káble, čo vedie k preťaženiu a výbuchom transformátorov.
Podľa expertov sú v tomto smere najzraniteľnejšie veľké aglomerácie s hustou sieťou vysokého napätia. Jeffrey J. Love, geofyzik z USGS, varuje pred podceňovaním situácie: „Táto práca ukazuje, že intenzívna magnetická búrka by mohla byť oveľa nebezpečnejšia, než odvetvie prenosu elektriny v súčasnosti očakáva. Tieto veľké búrky sú udalosťami, ktoré sa vyskytujú len raz za 100 rokov. Sú síce zriedkavé, ale napriek tomu môžu mať vážne následky.“
V ekonomickom vyjadrení by takýto scenár znamenal pre svetovú ekonomiku šok, z ktorého by sa spamätávala roky. Odhady škôd len pre USA sa pohybujú v rozmedzí od 600 miliárd do 2,6 bilióna dolárov (približne 546 miliárd do 2,37 bilióna eur). Najväčším strašiakom nie je samotný výpadok prúdu, ale fakt, že poškodené kľúčové komponenty prenosových sústav by sa vyrábali a nahrádzali mesiace.
Máme len pár hodín na záchranu satelitov
Dobrou správou je, že ľudstvo už nečaká so založenými rukami. Do roku 2031 by malo odštartovať observatórium „Vigil“, ktoré nám poskytne pohľad na Slnko z nového uhla a predĺži čas varovania. Aktuálne totiž máme od potvrdenia erupcie smerujúcej k Zemi len niekoľko hodín až dní na to, aby sme odstavili kritické systémy do bezpečného režimu.
Do hry vstupuje aj umelá inteligencia. Tá dokáže v reálnom čase analyzovať prúd slnečného vetra a predpovedať silu nárazu presnejšie než staršie matematické modely. Týchto pár desiatok minút navyše môže stačiť na to, aby operátori uvoľnili napätie v sieťach, presmerovali lietadlá z polárnych trás a „uspali“ komunikačné satelity. Ako poznamenáva Sean Elvidge z Univerzity v Birminghame, super-slnečná búrka je hrozivou realitou, na ktorú musíme byť pripravení bez ohľadu na to, či sú výpočty pravdepodobnosti optimistické alebo nie.
