Ak by ľudská rasa náhle zmizla, vedci sa domnievajú, že civilizáciu by mohli vybudovať chobotnice. Tieto tvory majú vysokú inteligenciu, sú schopné využívať nástroje a v určitých prípadoch dokážu žiť aj v spoločenstvách.
Vymieranie druhov je prirodzeným javom, ktorý je súčasťou evolúcie na Zemi. Spôsobujú ho zmeny prostredia, aktivity iných druhov či prírodné katastrofy. Občas sa však objaví masové vymieranie, ktoré spôsobí dramatické zmeny v biodiverzite. Posledné veľké masové vymieranie sa odohralo pred 66 miliónmi rokov, keď zmizli aj dinosaury. Píše o tom agenúra TASR.
Podľa odborníkov práve teraz čelíme ďalšiemu masovému vymieraniu, tentokrát však nie vinou prírodných katastrof, ale dôsledkom ľudskej činnosti. Ničenie biodiverzity spôsobené zmenou klímy a stratou prirodzených biotopov má trvalé následky. Ak sa emisie skleníkových plynov neznížia, môže do roku 2080 vyhynúť až polovica všetkých druhov.
Inteligencia chobotníc
Tim Coulson z Oxfordskej univerzity vidí potenciál v chobotniciach ako dominantnom druhu budúcnosti. Ich inteligencia sa prejavuje schopnosťou riešiť problémy a používať nástroje – napríklad využívanie kokosových orechov ako ochranných štítov. Ich nervový systém je špecifický a pripomína skôr zložité výpočtové centrum než ľudský mozog.
Podľa Coulsona by si chobotnice mohli vytvoriť mestá vo vode, ak by mali k dispozícii zdroje energie, napríklad z prílivu a odlivu alebo z hydrotermálnych prameňov.
Historické záznamy a symbolika
Chobotnice fascinovali ľudí už tisícročia. Ich prvé zobrazenia sa objavili už okolo roku 1900 pred n. l. na minojských vázach. V rôznych kultúrach sa stali symbolmi moci, sexuálnej energie a nebezpečenstva. Napríklad grécky filozof Aristoteles si všimol ich schopnosť meniť farbu tela a ďalšie generácie vedcov objavili ich talent na regeneráciu končatín a strategické myslenie, píše allthatsinteresting.com.
Aký je ich nedostatok?
Najväčším limitom pre chobotnice je ich nespoločenská povaha. Hoci niektoré druhy žijú v skupinách, väčšina z nich sa správa skôr samotársky, čo je často spojené aj s kanibalizmom. Ďalšou prekážkou je, že kultúra nie je prenášaná z generácie na generáciu – mláďatá sú po vyliahnutí ponechané samy na seba.
Vedci však naznačujú, že ak by chobotnice neuspeli, šancu na dominantné postavenie by mohli mať iné tvory, napríklad kakaduovia alebo dokonca hlísty.
