Vedci odhalili ŠOKUJÚCI OBJAV: Predkovia nás všetkých Európanov boli ČERNOSI. Prečo sa to zmenilo?

Foto: London Natural History Museum/EPA, Natalia Shishlina/phys.org
Reklama

Podľa najnovšej štúdie mohli mať stavitelia slávneho Stonehenge tmavú pleť. Vedci z Univerzity vo Ferrare v Taliansku analyzovali 348 starovekých genómov z celej Eurázie a zistili, že takmer všetci Európania mali tmavú pokožku až do obdobia pred približne 3 000 rokmi.

Keďže Stonehenge bol postavený pred asi 5 000 rokmi, odborníci predpokladajú, že jeho stavitelia mali tmavší pigment pleti, tmavé vlasy a oči. Výskumníci tiež zistili, že tmavšiu pokožku mala väčšina Európanov ešte pred 1 700 rokmi.

Doktorka Silvia Ghirotto, evolučná biologička a vedúca výskumu uviedla pre denník The Telegraph: „Analýzou starovekej DNA od 348 jedincov pokrývajúcich obdobie 45 000 rokov sme zrekonštruovali zložitý obraz. Svetlá pigmentácia sa objavovala len sporadicky v rámci prvých fáz osídlenia Európy.“

Pomalý prechod k svetlej pleti

Tento posun k svetlej pleti sa udial pomalšie, ako sa predpokladalo, a bol ovplyvnený migráciou populácií do severnejších oblastí s nižším prísunom slnečného svetla, kde bola potrebná lepšia absorpcia vitamínu D.

K zmene genofondu mala prispieť aj migrácia svetlejšie pigmentovaných farmárov z Anatólie, tiež známej ako Malá Ázia. Ide o polostrov v západnej Ázii, ktorý dnes tvorí väčšinu územia Turecka.

Foto: pixabay.com

Podľa tejto štúdie medzi jedincami z paleolitického obdobia (13-35-tisíc rokov dozadu) malo:

  • 92 % tmavú pokožku
  • 8 % stredne tmavú
  • a nikto nemal svetlú pokožku.

V železnej dobe (pred 1 700 až 3 000 rokmi) malo:

  • 55 % jedincov tmavú pokožku
  • 27 % stredne tmavú
  • a 18 % svetlú pokožku.

Stonehenge zrkadlí počiatky civilizácie

Stonehenge je jednou z najikonickejších historických pamiatok Európy. Celý pamätník je orientovaný na východ a západ slnka počas zimného slnovratu, čo naznačuje jeho duchovný a astronomický význam.

Dodnes sa tu každoročne stretávajú takzvaní neo-druidi – stúpenci pohanstva a starobylých náboženstiev, aby oslávili tento astronomický fenomén.

Hoci je pamiatka pre verejnosť sčasti uzavretá a dotýkanie sa kameňov nie je povolené, počas letného a zimného slnovratu, ako aj jarnej a jesennej rovnodennosti, majú návštevníci k monumentu čiastočný prístup.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia