Na Aljaške bolo oznámené bezprecedentné vymieranie – podľa odhadov uhynuli štyri milióny alky tenkozobej (Uriae aalge). Predstavuje to 50 percent populácie týchto vtákov na Aljaške. „Podľa najnovšej štúdie je to najväčšie masívne vymieranie v rámci jedného druhu v novodobej histórii,“ napísal popredný vedecko-popularizačný web IFLScience.
Príčinou tohto masívneho vymierania bol „Blob“. Takto označili vedci mimoriadnu vlnu oteplenia severnej časti Tichého oceánu v rokoch 2014-2016. Oteplenie smerovalo z východnej časti Beringovho mora až do Aljašského zálivu. Teplota oceánu stúpla až o štyri stupne Celsia.
Bezprecedentný úhyn
Dvojročná vlna extrémneho oteplenia ničila ekosystémy, vážne narušila potravinové reťazce, likvidovala živočíchy. Dôsledky boli ničivé pre mnohé morské i pobrežné druhy. Obrovský úbytok fytoplanktónu znamenal, že ryby nemali dostatok potravy a hynuli. Ryby sú hlavnou potravou alky, takže tieto vtáky pri ponorení do vody nenašli dostatok potravy. Vedci tak už vtedy pozorovali masívny úbytok alky.
„Najprv sme si mysleli, že vtáci len neprišli hniezdiť a že sa o rok znovu sa vrátia,“ povedal biológ a spoluautor štúdie Brie Drummond z Alaska Maritime National Wildlife Refuge. Vedci napokon zistili, že je to inak. Štúdia bola uverejnená vo vedeckom časopise Science.
V každej kolónii žili desiatky tisíc týchto veľkých vtákov. Mŕtve telá sa postupne začali objavovať na plážach po celom tichomorskom pobreží Spojených štátov, no väčšina tiel zostala vo vodách.
Podobný jav pozorovali vedci vo všetkých lokalitách, kde sa alky predtým zdržiavali. Všade to bolo rovnako. V dôsledku uvedeného oteplenia nastal nedostatok potravy a podvýživené alky neprežili. Najprv masívny úbytok, napokon vymretie celých kolónií.
Alka tenkozobá
Je to druh stredne veľkých zavalitých vtákov pripomínajúci antarktické tučniaky. Dlhé prsty na nohách sú spojené plávacími blanami. Alky majú krátke krídla. Horná strana tela alky je čierna alebo tmavošedá, spodná biela.
Alky sa živia najmä rybami, no lovia aj iné morské živočíchy. Dokážu sa ponoriť do hĺbky až 20-30 metrov. Počas celého roka žijú na mori, len hniezdiť prichádzajú na breh. Aj napriek ťarbavému vzlietnutiu dokážu napokon letieť. Mláďa alky sa dokáže potápať ešte skôr, než sa naučí lietať.
Pozorovať ich možno aj v Európe na pobreží Atlantiku až po Portugalsko.
Zraniteľná populácia alky
Jedným z dopadov človekom spôsobenej zmeny klímy je značné oteplenie oceánov. Už dávnejšie je zrejmé, že tieto udalosti si vyberajú svoju daň na morských druhoch vrátane predátorov. Vedci však stoja pred otázkou, či dopady pretrvávajú aj potom, čo teplota vody klesne na normálnu úroveň. „Nedávne vlny veľkých oteplení morských vôd mali ničivé účinky na morské ekosystémy, od poklesu primárnej produkcie až po vymieranie predátorov,“ pripomínajú autori štúdie.
Vedci tušili, že v prípade vymierania alky ide o katastrofu, no až teraz zistili jej skutočné rozmery. Vo východnej časti Beringovho mora sa populácia alky znížila dokonca až o 75 percent. „Od začiatku sme vedeli, že ide o veľké a bezprecedentné vymieranie,“ povedala biologička a vedúca výskumu Heather Rennerová z U.S. Fish and Wildlife Service. „Len sme netušili, aký obrovský rozsah bude mať.“
Úhyn bol mnohonásobne väčší, než vedci pôvodne odhadovali. „Pre porovnanie, tento úhyn alky bol asi pätnásťkrát väčší než počet morských vtákov, ktoré uhynuli pri úniku ropy z tankeru Exxon Valdez, čo bola ekologická katastrofa obrovských rozmerov,“ pripomenula Heather Rennerová.
„S takto zníženým počtom sa tieto pobrežné vtáky stávajú zraniteľnejšie pred predátormi a environmentálnymi stresmi,“ napísal web IFLScience. Napriek všetkému vedci dúfajú, že aspoň niektoré kolónie sa časom dokážu zotaviť. Ako však konštatujú autori štúdie, „zatiaľ nie sú žiadne dôkazy o zotavení, čo naznačuje, že tieto ekosystémy sa už nemusia vrátiť na historický počet týchto morských vtákov“.
