Proces, ktorý na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) trvá už tri roky, je na konci. Kauza sa týka predražených IT tendrov na finančnej správe (FS) v rokoch 2013 až 2018 a pokračovala 12. i 13. 1. na pracovisku súdu v Banskej Bystrici. Záverečné reči obhajcov šiestich obžalovaných odzneli už vlani v decembri. V utorok bolo pojednávanie prerušené do 6. 2. záverečnými rečami ďalších obvinených.
Podnikateľ Jozef Brhel, obžalovaný v kauze Mýtnik, pokračoval vo svojej rozsiahlej záverečnej reči, ktorú v pondelok čítal zhruba 7 hodín, aj v utorok. Obžalobe z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zo zločinu prijímania úplatku čelia okrem neho a jeho syna aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, advokát Martin Bahleda, niekdajší predstaviteľ FS Milan Grega a podnikateľ Miroslav Slahučka, ktorý je priateľom guvernéra NBS Petra Kažimíra.
Ten je v tejto kauze svedkom. Všetci vinu odmietajú a žiadajú oslobodenie spod obžaloby.
Ide len o mňa
Pojednávanie v kauze Mýtnik pokračovalo znovu čítaním záverečnej reči Jozefa Brhela staršieho. Jozef Brhel je presvedčený, že ide o politicky motivovaný proces a v celej kauze Mýtnik ide iba o neho, vo väzbe bol nezákonne a už bol vraj vopred odsúdený.
Prípravné konanie malo byť podľa neho poznačené závažným porušením jeho základných práv. V utorok spochybňoval dôveryhodnosť svedkov obžaloby a podrobne sa venoval i podnikateľovi Michalovi Suchobovi, ktorého firma Allexis mala profitovať z údajne predražených IT tendrov. Podľa Jozefa Brhela klamal, aby mal výhody.
Súdu pripomenul, že Michala Suchobu vlani v októbri odsúdili v tejto kauze na peňažný trest 500-tisíc eur. Obžaloba ho vinila z pokračovacieho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Z posledného skutku ho však samosudca ŠTS oslobodil.
Politické zadanie od Matoviča
Práve Suchoba v minulosti vypovedal, že na to, aby mohla firma Allexis uspieť v tendroch, sa mu „natlačil“ do spoločnosti Brhel. Jeho syn Jozef Brhel mladší je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
„Celá obžaloba predložená prokurátorom sa vlastne rozpadla na základe svedeckých výpovedí, znaleckého dokazovania a konkrétnych dokumentov,“ konštatoval Jozef Brhel mladší.
„Ekonomická štruktúra spoločnosti skupiny Allexis, z ktorej som bol ja obžalovaný, je absolútne štandardná, trhová. O jej zákonnosti rozhodol aj sudca, ktorý oslobodil Michala Suchobu zo skutku legalizácie, ktorý som mal podľa obžaloby zdieľať s ním. Podnikateľské aktivity spoločnosti Allexis boli legitímne, transparentné a zákonné, čo potvrdili nezávislí experti,“ zdôraznil.
„Celé trestné konanie bolo motivované politickým zadaním vtedajšieho premiéra Igora Matoviča, ktorý dopredu odsúdil mňa a otca bez akýchkoľvek dôkazov,“ tvrdí Jozef Brhel mladší.
Posudok riešil milióny, potom len tisíce
Jozef Brhel v záverečnej reči takisto upozornil na nezákonný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Obžaloba oň opierala svoje tvrdenie, že informačné systémy obstarané FS boli predražené o vyše 45 miliónov eur. Prokurátor neskôr sumu znížil na „minimálne 650-tisíc eur“. Ako Jozef Brhel zopakoval, z dokazovania vyplynulo, že škoda štátu nevznikla a informačné systémy neboli predražené.
Posudok si nechali vypracovať orgány činné v trestnom konaní. Ten sa však podarilo obhajobe spochybniť a aj ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministra Borisa Suska za Smer v septembri 2024 konštatovalo chyby v posudku, za čo znalecký Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity pokutoval 400 eurami.
Neprijal som úplatok
Z obžalovaných stihol predniesť záverečnú reč len bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, ktorý je obžalovaný z prijatia úplatku 60-tisíc eur. Tie údajne dostal v súvislosti s podporou projektu eKasa. Kuruc v záverečnej reči obvinenia odmietol a spochybnil výpovede kľúčových svedkov Františka Imreczeho a Michala Suchobu. Práve oni o úplatku pre Kuruca vypovedali.
„Ak neexistuje konanie, nemôže existovať ani úplatok za toto konanie,“ vyhlásil Kuruc s tým, že nikdy nemal vplyv na legislatívu v súvislosti s eKasou. Okrem toho nemá podľa neho logiku, aby dostal od Suchobu úplatok za presadenie niečoho, čo bolo vo vládnom programe a aj v už prijatom akčnom pláne boja proti daňovým podvodom. Radko Kuruc uviedol, že ho usvedčujú spolupracujúci obvinení – kajúcnici, ktorí klamú. Vraj si vytvorili príbeh vo chvíli, keď potrebovali zachrániť seba samých.
Chcú využiť „novú“ novelu
Ešte pred záverečnými rečami obhajcovia Jozefa Brhela a jeho syna, Ľudovít Štanglovič a Michal Mandzák, predložili senátu procesný návrh, ktorým reagovali na novelu Trestného poriadku účinnú od konca vlaňajšieho decembra. Podľa nich je dôvod opätovne otvoriť dokazovanie. Senát o návrhu rozhodne až po prednese záverečných rečí všetkých obžalovaných.
„Bol dôvod na to, aby boli oboznámené listiny, ktoré jednoznačne ukazujú, že spolupracujúci obvinení v danej veci klamali a nevypovedali pravdu. Výpovede týchto svedkov, kajúcnikov, sú tak pred súdom nepoužiteľné,“ konštatoval Mandzák. Ide o bývalého šéfa Kriminálneho úradu FS Ľudovíta Makóa, ktorý spustil kauzu Mýtnik, exprezidenta FS Františka Imreczeho, podnikateľa Michala Suchobu, ktorého firma Allexis mala profitovať z údajne predražených IT tendrov, alebo niekdajšieho vysokého funkcionára FS Daniela Čecha.
Prokurátor navrhuje pre Jozefa Brhela nepodmienečný trest v dolnej polovici sadzby, rovnako aj pre jeho syna a Martina Bahledu. Ďalším trom obžalovaným navrhuje udeliť podmienečné tresty. Všetkým navrhol uložiť adekvátne peňažné tresty podľa ich majetkových pomerov.
