Hoci je dôchodok na Slovensku zatiaľ samozrejmosť, tak okolo tejto seniorskej dávky prebiehajú neustále zmeny. Napríklad od januára 2026 vstupuje do platnosti významná úprava, ktorá mení spôsob zvyšovania minimálnych dôchodkov na Slovensku.
Zmena sa dotkne najmä seniorov, ktorým štát doteraz doplácal penziu do zákonom stanovenej minimálnej výšky. Po novom sa totiž nebude automaticky zvyšovať samotný minimálny dôchodok ako celok. Valorizácia sa zameria výhradne na pôvodnú sumu dôchodku, ktorú Sociálna poisťovňa priznala na základe odpracovaných a poistených rokov.
V praxi to znamená, že dôchodca najskôr dostane zvýšenie svojho „reálneho“ dôchodku. Až následne poisťovňa posúdi, či aj po tomto zvýšení jeho príjem stále nedosahuje novú hranicu minimálneho dôchodku platnú pre konkrétny počet rokov poistenia. Ak áno, štát rozdiel dorovná. Ak nie, doplatok zanikne.
Táto zmena prináša jasnejší prehľad o tom, z čoho sa dôchodok skladá a kto má na doplatok skutočne nárok. Zároveň však môže viesť k situácii, že niektorí seniori prídu o časť príjmu, na ktorú boli zvyknutí, hoci ich celková penzia bude rásť.
Ako bude Sociálna poisťovňa postupovať po valorizácii?
Mechanizmus po novom funguje v dvoch krokoch. Najskôr sa valorizuje len priznaný dôchodok bez započítania doplatku do minimálnej výšky. Až potom sa porovná výsledná suma s novou minimálnou hranicou, ktorá sa každoročne upravuje podľa počtu rokov poistenia.
Rozhodujúce budú najmä faktory:
- výška pôvodne priznaného starobného dôchodku,
- percento alebo suma valorizácie platná od januára 2026,
- nová hranica minimálneho dôchodku pre konkrétny počet rokov poistenia,
- rozdiel medzi valorizovaným dôchodkom a minimálnou hranicou.
Ak valorizovaný dôchodok zostane pod minimom, poisťovňa automaticky doplatí chýbajúcu sumu. Ak sa však dôchodok po zvýšení vyrovná minimálnej hranici alebo ju presiahne, nárok na doplatok zaniká a dôchodca bude dostávať už len svoju valorizovanú penziu. Tento systém má zabezpečiť, aby minimálny dôchodok zostal sociálnou ochranou pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú.
Konkrétne príklady ukazujú rozdiely medzi dôchodcami
Ako uviedli peniaze.sk, rozdiely medzi jednotlivými poberateľmi budú výrazné a závislé od počtu rokov poistenia aj od výšky pôvodného dôchodku. Napríklad u seniora so 42 rokmi poistenia ukazuje, že aj po valorizácii jeho dôchodok nemusí dosiahnuť novú minimálnu hranicu. V takom prípade mu poisťovňa dorovná rozdiel, aby sa dostal na zákonom stanovené minimum. Jeho celkový príjem sa tak zvýši, no stále bude zahŕňať doplatok.
Iná situácia nastáva pri dôchodcovi s dlhšou pracovnou históriou, napríklad s 50 rokmi poistenia. Ak sa jeho pôvodný dôchodok po valorizácii presne vyrovná novej minimálnej sume, doplatok sa už neuplatní. Takýto senior síce nepríde o zvýšenie, no zmení sa štruktúra jeho príjmu – štát mu už nebude nič doplácať navyše.
Z pohľadu každodenného života to znamená:
- niektorí seniori si prilepšia len mierne,
- iní zaznamenajú zánik doplatku do minima,
- rozhodujúci bude rozdiel medzi valorizovaným dôchodkom a novou minimálnou hranicou,
- počet rokov poistenia zohrá ešte dôležitejšiu úlohu než doteraz.
Zmeny v systéme valorizácie tak neprinášajú jednotný výsledok pre všetkých. Každý dôchodca pocíti úpravu inak, podľa vlastnej pracovnej minulosti a výšky priznaného dôchodku.
