Rumunský minister obrany Ionut Mosteanu v stredu na tlačovej konferencii naznačil, že zníženie prítomnosti amerických vojakov na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO) by sa mohlo dotknúť aj Slovenska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Agerpres.
„Je dôležité zdôrazniť, že nejde o stiahnutie amerických síl, ale skôr o pozastavenie rotácie brigády, ktorá mala jednotky v niekoľkých krajinách NATO vrátane Bulharska, Rumunska, Slovenska a Maďarska,“ uviedol Mosteanu na tlačovej konferencii. „Rumunsko a jeho spojenci boli informovaní o rozhodnutí USA týkajúcom sa úpravy rozmiestnenia amerických vojsk v Európe na východnom krídle (NATO). Prehodnotenie postoja je súčasťou širšej stratégie, ktorú Spojené štáty oznámili na začiatku roka. Návrh je teraz predložený americkému Kongresu,“ pokračoval minister.
„Pred dvoma týždňami na zasadnutí ministrov NATO v Bruseli americký minister obrany (Pete Hegseth) opäť povedal európskym partnerom, že Európa posilnila svoju pozíciu na východnom krídle a vo všeobecnosti v celej Európe, pričom súhlasila, že sa lepšie vyzbrojí a bude venovať väčšiu pozornosť svojej vlastnej obrane. Spojené štáty sa teraz budú viac zameriavať na Indo-Pacifik,“ dodal.
Šéf rumunského rezortu obrany sa vyjadril po tom, ako jeho ministerstvo zverejnilo informáciu o plánovanej redukcii vojenskej prítomnosti Spojených štátov na východnom krídle NATO. V Rumunsku by sa to malo dotknúť najmä brigády nasadenej na leteckej základni Mihail Kogalniceanu pri pobreží Čierneho mora.
Rumunský rezort obrany uviedol, že toto rozhodnutie očakával a v krajine ostane naďalej nasadených približne 1000 amerických vojakov. „Rozhodnutie zohľadnilo skutočnosť, že NATO posilnilo svoju prítomnosť a činnosť na východnom krídle, čo Spojeným štátom umožňuje prispôsobiť svoju vojenskú pozíciu v regióne,“ dodal.
Napriek obavám z možného obmedzenia vojenskej prítomnosti Spojených štátov na východnej hranici NATO prezident Donald Trump v septembri vyhlásil, že Washington by mohol zvýšiť počet svojich vojakov nasadených v Poľsku.
Ohrozené východné krídlo
Rozhodnutie prichádza v čase, kedy sa viaceré krajiny potýkajú s narúšaním svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi a stíhačkami. Známy je napríklad prípad zo septembra, kedy niekoľko dronov narušilo vzdušný priestor Poľska na východe krajiny a vynútilo si uzavretie viacerých letísk. Podobné prípady riešili aj Česko, Litva, Nemecko, Estónsko či Dánsko.
