Spánok je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života a zohráva zásadnú úlohu pre fyzické aj psychické zdravie. Nie je to len obdobie odpočinku, ale aktívny proces, počas ktorého telo a myseľ prebiehajú sériou dôležitých biologických činností, nevyhnutných pre naše fungovanie.
Spánok nie je luxus, ale základná biologická potreba. Pravidelný, kvalitný spánok podporuje zdravie, výkonnosť, psychickú pohodu a dlhodobú kvalitu života. V dnešnom rýchlom svete je preto dôležité nepodceňovať jeho význam a dopriať si ho dostatok každý deň.
Veľmi záleží na tom, koľko spíme!
Aké je ale ideálne množstvo spánku, ktoré je pre náš organizmus zdravé? Podľa nedávnej štúdie Semmelweisovej univerzity je pre človeka optimum 7 – 8 hodín denne. Avšak, ak spíte menej alebo naopak viacej ako toto množstvo, výrazne sa zvyšuje riziko úmrtia a mozgovej príhody. Oveľa zraniteľnejšie sú pritom ženy.
Podľa zistení v skutočnosti veľmi záleží na tom, koľko spíme. Analýza publikovaná v časopise GeroScience spracovala údaje od viac ako 2,1 milióna dospelých na základe celkovo 79 predchádzajúcich medzinárodných štúdií.
Výsledky odhalili, že:
- Ľudia, ktorí spia menej ako 7 hodín, majú o 14 percent vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia.
- Ľudia, ktorí spia viac ako 9 hodín, majú o 34 percent vyššie riziko úmrtia.
Epidémia spánku
Iná, súvisiaca štúdia, dodáva, že čas spánku rovnako významne ovplyvňuje riziko mozgovej príhody. Pokiaľ si doprajete iba 5 či 6 hodín spánku, pravdepodobnosť mozgovej príhody je vyššia o 29 percent, kým riziko úmrtia je až o 12 percent vyššie.
Opačný extrém sa týka dospelých, ktorí si doprajú výrazne dlhší spánok, viac než 8 až 9 hodín. Pri tejto skupine je riziko mozgovej príhody vyššie až o 46 percent.
„Môžeme hovoriť o epidémii spánku na spoločenskej úrovni,“ ozrejmil Dr. György Purebl, riaditeľ Inštitútu behaviorálnych vied na Semmelweisovej univerzite.
Aj keď je v súčasnosti podľa odborníka vyššie povedomie o zdraví, naša denná rutina sa takmer nezmenila. Modré svetlo obrazoviek, neustála pripravenosť a narušenie biologických rytmov majú vážny škodlivý vplyv na zdravie. Spánok má však aj veľmi dôležitý vplyv na zdravie verejnosti.
„Spánok je modifikovateľný faktor životného štýlu. Ak ho začleníme do stratégií prevencie mozgovej príhody, môžeme vážne zlepšiť zdravotný stav populácie a znížiť zaťaženie systémov zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Dr. Balázs Győrffy, vedúci katedry bioinformatiky na Semmelweisovej univerzite.
Rozdiely medzi pohlaviami
Výrazné výsledky zistili vedci aj na základe výskumu medzi pohlaviami. U mužov zvýšil krátky spánok riziko úmrtia o 16 percent, zatiaľ čo dlhý spánok o 36 percent.
U žien ho krátky spánok zvýšil o 14 percent, zatiaľ čo dlhý spánok o 44 percent. Podľa výskumníkov možno vyššie riziká pre ženy vysvetliť čiastočne hormonálnymi zmenami, čiastočne odlišnými vzorcami správania alebo kardiovaskulárnou citlivosťou – presné dôvody však zatiaľ nie sú známe.
Riešenie je pritom viac než jednoduché a zlepšenie kvality spánku si nevyžaduje nevyhnutne veľké obete. Stačí učiniť pár krokov a bude to mať pozitívny vplyv na naše zdravie a celkovú energiu.
Odborníci odporúčajú:
- Zaveďte si pravidelný spánkový režim – chodte spať a vstávajte každý deň najlepšie v rovnakom čase;
- Vyhýbajte sa obrazovkám a jasnému svetlu aspoň hodinu pred spaním;
- Vytvorte si prostredie priaznivé pre spánok: tmavú, chladnú a tichú spálňu;
- Vyhýbajte sa alkoholu, obmedzte konzumáciu kofeínu
- Pravidelne cvičte.
