Karol Duchoň, jeden z najvýraznejších speváckych talentov slovenskej hudobnej scény, odišiel predčasne vo veku 35 rokov v dôsledku cirhózy pečene. V období, keď už jeho zdravie bolo vážne podlomené, jeho druhá manželka Alena žila v skromných podmienkach a často spomínala, že jej jediným jedlom bola zapražená polievka. Keď Duchoň zomieral, zanechal po sebe nielen umelecké dielo, ale aj ženu, ktorá v neho verila až do posledného dychu.
Podľa svedectva priateľa Borisa Filana z čias Duchoňovej hospitalizácie mu zdravotnícky personál s trpkým humorom poznamenal, že „noviny môže nechať, ale knihu už potrebovať nebude“. Tieto slová si Filan navždy zapamätal, keďže v nemocnici navštevoval umierajúceho priateľa každý deň, uvádzajú Dobré noviny.
V tej dobe už cirhóza nebola verejne rozoberané ochorenie a okolie si často nechcelo pripustiť, aké vážne je spevákovo postihnutie. Najmenej tomu verila jeho vtedajšia manželka Alena. Aj keď dokumentárny film o Duchoňovi spomína Alenu len okrajovo, práve ona mu stála po boku, poznala jeho slabosti a napriek tomu v ňom videla citlivého človeka, ktorý túžil viac po láske ako po sláve.
Rozchod s prvou manželkou Elenou Šurákovou mnohých prekvapil. Ich manželstvo bolo plné výkyvov, no dlho sa zdalo, že všetky prekážky spoločne prekonajú. Elena vo svojej knihe Posledný bohém písala, že Duchoň sľuboval, že nikdy nebude piť a bude iný než jeho otec, no realita bola iná. Denná dávka litra vodky, hazard a bujarý život nakoniec viedli k rozvodu. Napriek problémom zostali v relatívne dobrých vzťahoch a aj po rozvode sa ich cesty občas križovali.
Druhá manželka Alena
Len desať dní po rozchode s Elenou sa Duchoň oženil s Alenou Čermákovou, zvukovou majsterkou v Slovenskom rozhlase. O nej jej kolega Ľuboš Zeman pre Plus 7 Dní povedal, že bola nesmierne kultivovaná a šikovná. S Duchoňom sa zoznamovala dlhé roky zo štúdia, no spočiatku ho odmietala. Nakoniec ho sprevádzala životom ako partnerka aj morálna opora.
Karol Duchoň rád oslovoval mužov „brácho“ a ženy „mamina“. Alena mu učarovala svojou hĺbkou a tichou povahou. Prvé stretnutie sprevádzalo napätie a rozpačitosť. Dozvedela sa, že Duchoň tesne pred tým opustil nemocnicu, kde sa liečil so svojimi pečeňovými problémami, no väčšinu trápenia pred ňou skrýval.
Alena prejavila oddanosť, keď mu v ťažkej finančnej kríze požičala 40 000 korún, aby zaplatil honoráre kapele a vyhol sa súdu. Jeho požiadavka o pomoc v nej vzbudila nečakané city. Proti radám okolia sa rozhodla riadiť srdcom a prijala jeho žiadosť o ruku.
Svadba bola pôvodne plánovaná v úzkom kruhu, no pre Duchoňovu popularitu sa obradná sieň rýchlo naplnila. Po svadbe sa Alena snažila pomáhať manželovi najmä v domácnosti a zdravom životnom štýle – alkohol v ich spoločnej domácnosti nenašli, stravu prispôsobovala odporúčaniam lekárov. Napriek opakovaným varovaniam, že Duchoň nesmie ochutnať ani rumovú pralinku, sa jeho zdravotný stav striedavo zlepšoval a zhoršoval.
Spoločné chvíle trávili na chate, snívali o spoločnej budúcnosti a Duchoň bol voči Alene pozorný, chcel si s ňou užiť bežné večery, nechával jej však voľnosť a prisahal, že mu neperie spodnú bielizeň. Želal si, aby ostal aspoň v tomto nezávislý.
Vplyv návštev a návrat na pódiá však opäť prehlbovali jeho závislosť. Symptómy ochorenia sa zhoršovali, objavovala sa žltačka a zavodnenie tela, Alena však robila maximum, aby ho podporila a presvedčila na hospitalizáciu. Duchoň však odmietal ísť do nemocnice, lebo cítil, že by sa už nemusel vrátiť domov. Jeho manželka však stále verila, že je mladý a má šancu na vyliečenie. O smrteľnosti diagnózy vtedy netušila.
Trpký koniec
Posledné mesiace žila Alena v režime práca-nemocnica, kde mu pomáhala s hygienou a starostlivosťou, až kým 5. novembra 1985 Karol napokon zomrel. Po jeho smrti zostala nielen s dlžobami, ktoré splácala ešte roky, ale aj so silnými spomienkami na spoločný život plný lásky aj bolesti. Manželstvo s Duchoňom nikdy neoľutovala; podľa jej vlastných slov bola tá, ktorá mu zostala až do smrti. Každý večer si spolu, na radu staršej ženy, podávali ruky pred spaním, aby si navždy pamätala jeho tvár – takto na neho Alena s láskou spomína dodnes.
