Pocit, že sa vám točí celý svet, aj keď stojíte na mieste? To môže byť vertigo – nepríjemný stav, ktorý vyvoláva závraty, stratu rovnováhy a často aj nevoľnosť. Vertigo nie je choroba, ale symptóm, ktorý môže signalizovať problém s vnútorným uchom, nervovým systémom alebo aj srdcom. Zistite, čo vertigo spôsobuje, aké má príznaky a ako ho liečiť doma aj s pomocou lekára.
Vertigo je pocit točenia alebo krúženia okolia, aj keď sa v skutočnosti nehýbete. Ide o ilúziu pohybu, ktorá môže byť veľmi intenzívna – človek má dojem, že sa otáča miestnosť, alebo že sa kýve celé telo. Tento stav často sprevádza nevoľnosť, zvracanie, problémy s rovnováhou či hučanie v ušiach.
Vertigo je teda symptóm, nie samostatná choroba. Objavuje sa ako následok iných zdravotných problémov, najčastejšie porúch vnútorného ucha alebo centrálneho nervového systému.
Príznaky vertiga
Pri vertigu sa môžu objaviť viaceré sprievodné ťažkosti, ktoré sa líšia podľa závažnosti a príčiny.
Medzi najčastejšie patria:
- závraty a točenie hlavy
- nevoľnosť alebo zvracanie
- problémy s udržaním rovnováhy
- hučanie alebo pískanie v ušiach (tinnitus)
- bolesti hlavy
- pocit tlaku v ušiach
- poruchy sluchu
- samovoľné pohyby očí (nystagmus)
Typy vertiga
Odborne sa rozlišujú dva hlavné typy vertiga – periférne a centrálne.
1. Periférne vertigo
Je najčastejším typom vertiga. Vzniká, keď dôjde k narušeniu rovnovážneho systému vo vnútornom uchu alebo k poškodeniu vestibulárneho nervu, ktorý prenáša informácie o pohybe hlavy do mozgu.
Medzi najčastejšie formy patria:
- Benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV)
- Labyrintitída (zápal vnútorného ucha)
- Vestibulárna neuritída
- Ménièrova choroba
2. Centrálne vertigo
Vzniká v dôsledku poškodenia mozgu alebo miechy, napríklad po mozgovej príhode, úraze hlavy či nádore. Tento typ vertiga býva zvyčajne závažnejší a sprevádzaný problémami s chôdzou, rečou či koordináciou pohybov.
Príčiny vertiga
Vertigo môže mať množstvo rôznych príčin.
Medzi najčastejšie patria:
- migrény
- užívanie niektorých liekov (napr. antibiotiká, lieky na tlak či zápaly)
- nízky krvný tlak
- poruchy srdcového rytmu
- cukrovka
- úrazy hlavy alebo krčnej chrbtice
- infekcie ucha
- dlhodobý stres alebo nedostatok spánku
- zápal vestibulárneho nervu
- mozgová príhoda alebo roztrúsená skleróza
Ako lekár diagnostikuje vertigo
Lekár pri podozrení na vertigo najprv vykoná fyzikálne vyšetrenie a podrobný rozhovor o príznakoch.
Na potvrdenie diagnózy môže odporučiť aj špecifické testy, ako sú:
- Fukuda-Unterberger test – pacient pochoduje so zatvorenými očami; ak sa odchýli, problém je v rovnovážnom orgáne.
- Rombergov test – kontrola stability v stoji so zatvorenými očami.
- Test hlavového impulzu – lekár sleduje reakciu očí pri rýchlom otočení hlavy.
- Vestibulárny testovací balíček – súbor testov hodnotiacich funkciu vnútorného ucha.
- Zobrazovacie vyšetrenia (CT, MRI) – ak sa predpokladá centrálne vertigo.
Liečba vertiga
Liečba vertiga závisí od príčiny. Niekomu pomôžu jednoduché domáce opatrenia, iný potrebuje rehabilitáciu či lieky. Medzi najčastejšie metódy patria:
1. Repositionačné manévre (napr. Epleyho manéver)
Tento postup je určený pre ľudí s BPPV. Spočíva v sérii špecifických pohybov hlavy, ktoré pomáhajú presunúť malé kryštáliky vo vnútornom uchu späť na miesto.
Postup Epleyho manévru:
- Sadnite si na posteľ s vystretými nohami.
- Otočte hlavu o 45° na postihnutú stranu.
- Rýchlo si ľahnite na chrbát, hlavu nechajte vytočenú.
- Po 30 sekundách otočte hlavu na opačnú stranu.
- Pomaly sa otočte na bok a posuňte sa do sedu.
2. Lieky proti závratom
Pri akútnych stavoch lekár môže predpísať lieky ako meclizín, dimenhydrinát alebo antihistaminiká, ktoré zmierňujú nevoľnosť a závraty.
3. Vestibulárna rehabilitácia
Ide o špeciálne fyzioterapeutické cvičenia na zlepšenie rovnováhy, stability a zníženie závratov. Pomáhajú mozgu „zvyknúť si“ na chybný signál z ucha a vyrovnať telesnú rovnováhu.
4. Chirurgická liečba
Zriedkavo môže byť potrebný chirurgický zákrok, napríklad pri nádore alebo poškodení vnútorného ucha, ak iné metódy nezaberajú.
Domáca pomoc pri vertigu
Niektoré jednoduché opatrenia môžu pomôcť zvládnuť mierne vertigo aj doma.
Čo pomôže:
- vstávajte a pohybujte sa pomaly
- spite s mierne zdvihnutou hlavou
- pri závratoch si ľahnite do tichej, tmavej miestnosti
- používajte palicu alebo oporu pri chôdzi
- pite dostatok vody – dehydratácia môže závraty zhoršiť
- dopĺňajte vitamín D, ak vám chýba
- vyhýbajte sa stresu a naučte sa dýchať zhlboka alebo meditovať
Niekedy pomáhajú aj prírodné doplnky a zmeny životného štýlu:
- Ginkgo biloba – zlepšuje prekrvenie mozgu a môže zmierniť závraty.
- Joga a strečing – uvoľňujú napätie a podporujú rovnováhu.
- Dostatok spánku – nedostatok odpočinku zvyšuje riziko závratov.
- Hydratácia a vyvážená strava – pomáhajú udržať krvný tlak a správnu funkciu nervov.
Kedy navštíviť lekára
Ak vertigo trvá dlhšie ako niekoľko hodín alebo je sprevádzané silnými bolesťami hlavy, problémami s rečou, zrakom či slabosťou končatín, treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Tieto príznaky môžu naznačovať vážnejší problém, ako je mozgová príhoda alebo neurologické ochorenie.
Vertigo samo o sebe nie je chorobou, ale signálom, že niečo v tele nie je v poriadku. Môže byť prechodné, ale aj chronické. Dobrou správou je, že väčšinu prípadov možno úspešne zvládnuť správnou diagnostikou, rehabilitáciou a zmenou návykov. Ak závraty pretrvávajú, určite sa obráťte na odborníka – čím skôr sa odhalí príčina, tým rýchlejšie sa môžete vrátiť k bežnému životu bez točenia hlavy.
