Mohr svojho priateľa úpenlivo prosil, aby text zhudobnil. Gruber dojatý textom piesne, jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu melódiu, ktorá prežila viac viac dve storočia.
Pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvýkrát 24. decembra 1818 a razom sa začala šíriť do ďalších rakúskych miest i obcí a postupne aj do iných krajín.
Keď si pieseň Tichá noc, svätá noc vypočul pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV., stalo sa tak na Štedrý deň roku 1853, bol nadšený. Dvornému koncertmajstrovi nariadil nájsť autorov. Úloha to však bola priam sizyfovská. Autori nesmrteľnej piesne boli totiž obyčajní ľudia, navyše Mohr už bol po smrti. Skladateľa Grubera neúspešne hľadali celý rok a možno by ho ani nikdy nenašli, nebyť náhody.
V roku 1854 pripravoval salzburský zbor vianočný program, v ktorom nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladík Felix Gruber, ju však spieval nie celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Keď mu udelil pokarhanie, Felix namietal, že pieseň spieva presne tak, ako ho to naučil jeho otec a ten vie najlepšie, ako sa majú správne spievať piesne, ktoré sám skomponoval. Šéf zboru dobre poznal dvorného koncertmajstra a rovnako aj príkaz pruského kráľa.
Vďaka tejto príhode prežil Franz Gruber zvyšok života ako slávny človek. V chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: „Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová.“
