Tradičný ceremoniál zapálenia olympijského ohňa sa tento rok uskutočnil v záložnom variante. Pôvodný plán počíta so slnečnými lúčmi, ktoré však v utorok boh Slnka Apolón do Olympie neposlal. Pochodeň teraz cestuje viac ako 5000 kilometrov.
Na mieste antických hier v Olympii v južnom Grécku bol v utorok zapálený oheň, ktorý bude horieť na tohtoročných olympijských hrách v Paríži.
Zatiahnutá obloha zabránila tradičnému vzplanutiu pochodne, kedy herečka prezlečená za starogrécku kňažku použije slnko na zapálenie striebornej pochodne – potom, čo prednesie symbolickú modlitbu k Apolónovi, starogréckemu bohu Slnka. Namiesto toho bol použitý záložný oheň, zapálený na rovnakom mieste v pondelok počas záverečnej skúšky.
Zvyčajne najprednejšia zo skupiny kňažiek v dlhých plisovaných šatách ponorí pochodeň naplnenú palivom do parabolického zrkadla, ktoré na ňu sústredí slnečné lúče, a vytryskne oheň. Tentoraz sa o to ani nepokúsila a rovno siahla po zálohe. „Iróniou osudu o niekoľko minút neskôr slnko vysvitlo,“ píše agentúra AP.
From one Olympic champion to another! Stefanos Ntouskos 🇬🇷 hands the flame to Laure Manaudou 🇫🇷, an Olympic champion swimmer.
Traditionally, a Greek athlete is the first torchbearer, followed by a representative from the host nation.#Paris2024 | @Paris2024 pic.twitter.com/RnpQoGt8cC
— The Olympic Games (@Olympics) April 16, 2024
Štafeta nosičov pochodní ponesie zo starovekého štadióna v Olympii plameň viac ako 5 000 kilometrov až do odovzdania organizátorom parížskych hier v Aténach 26. apríla. „Od jedného olympijského víťaza k druhému! Stefanos Ntouskos odovzdáva oheň Laure Manaudouovej,“ napísal oficiálny profil hier na platforme X a pomenoval tak prvých bežcov olympijskej štafety – gréckeho veslára (víťaz z Tokia 2020) a francúzsku plavkyňu (víťazka z Atén 2004).
Plameň bude putovať z aténskeho prístavu Pireus na francúzskej trojsťažňovej plachetnici Belem, ktorá bola postavená v roku 1896 – v roku, kedy sa v Aténach konali prvé novodobé hry. Podľa kapitána Aymerica Gibeta má doraziť do juhofrancúzskeho prístavu Marseille 8. mája.
Prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach uviedol, že zapálenie plameňa v sebe spája „púť do našej minulosti v starovekej Olympii a akt viery v našu budúcnosť“.
Olympiu na utorkovej akcii uprostred zničených chrámov a športovísk, kde sa antické hry konali v rokoch 776 pred n. l.-393 n. l., zaplnili tisíce divákov z celého sveta. Samotné hry tridsiatej tretej olympiády sa uskutočnia na prelome tohtoročného júla a augusta.
