Taraba tvrdí, že Banskobystrický kraj už netrvá na predchádzajúcej štúdii ani na súlade s územným plánom pred vyhlásením investície. Materiál so zoznamom nevyriešených rozporov mieri na rokovanie vlády, ktoré sa podľa indícií Tamary Stohlovej z Progresívneho Slovenska môže uskutočniť už túto stredu.
Stretnutia sa zúčastnil aj politik Michal Kiča z mimoparlamentných Demokratov. Správanie ministra Tarabu rovnako ostro odsudzuje, dodáva Denník N.

„Toto si nedovolili ani komunisti. Tvári sa, že takéto formálne stretnutie je vyrovnanie rozporových pripomienok. Podľa mňa sa veľmi bojí vecnej diskusie, a preto takto zbabelo odišiel pred jednoduchými otázkami,“ ozrejmil Kiča, podľa ktorého šlo iba o atrapu diskusie. „Tento materiál nemôže ísť v žiadnom prípade na rokovanie vlády, čo ideme hneď namietnuť,“ povedal.
Predčasný status
Ako sme v januári informovali, PVE Málinec podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) nespĺňa kritériá významnej investície vo verejnom záujme a zároveň nepredstavuje najlepšie riešenie pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Rýchlejším a ekologickejším riešením sú priemyselné batériové úložiská.
Zámer vlády udeliť status významnej investície je predčasný aj podľa KDH, pretože k nej neboli zodpovedané zásadné otázky.

Batériové úložiská dokážu podľa SAPI poskytovať rýchle podporné služby pre stabilitu siete efektívnejšie než prečerpávacie elektrárne, najmä tam, kde je vysoký dopyt po elektrine. „Postaviť 600-megawattovú PVE Málinec bude v 1. etape občanov SR stáť údajne 1,8 miliardy eur. Postaviť rovnaký výkon vo forme priemyselných batériových úložísk by, ako ukazujú projekty v Európe, nestálo ani tretinu z toho, teda okolo 600 miliónov eur. Občania SR by tak ušetrili až 1,2 miliardy eur,“ upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Viacero nezodpovedaných otázok
Karaba namietal aj umiestnenie plánovanej vodnej elektrárne. Pri Lučenci, kde sa Málinec nachádza, nie je ani výrazná výroba, ani spotreba elektriny. Ak prečerpávacia elektráreň nebude slúžiť najmä na stabilitu siete v Maďarsku, elektrinu budeme podľa zbytočne prenášať cez polovicu Slovenska tam a späť. Veľké jadrové zdroje sú umiestnené najmä na západe Slovenska.
Zastavenie prípravy PVE Málinec a využitie bateriek označil Karaba za logickejšiu voľbou aj z časového hľadiska. „Málinec má byť dokončený v roku 2035. Priemyselné batériové úložisko alebo, povedzme, dve až tri s výkonom po 200 MW v lokalitách, kde sú naozaj potrebné, je možné určite dokončiť do roku 2029,“ dodal.

Nezodpovedanou otázkou podľa KDH je, koľko bude vodné dielo Málinec-Látky reálne stáť, ako bude projekt financovaný, akým rizikám bude čeliť a aká bude jeho finančná návratnosť. Zároveň existujú opodstatnené obavy o životné prostredie.
„Projekt prečerpávačky Málinec-Látky je v rozpore s platnými územnými plánmi dotknutých obcí, aj vyššieho územného celku. Udeľovanie statusu významnej investície v takejto situácii vytvára nebezpečný precedens a obchádza pravidlá územného plánovania,“ vyhlásil podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja za KDH Ján Beljak. Vláda by podľa KDH mala odpovedať aj na otázky týkajúce sa ohrozenia dodávok pitnej vody pre okresy Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár a Rimavská Sobota, ale aj pre Detvu a Zvolen.


