Ruská vláda sa pokúša presadiť vlastnú komunikačnú platformu označovanú ako „superaplikácia“. Tento projekt však sprevádzajú pochybnosti o tom, či nejde zároveň o nástroj na sledovanie používateľov. Navyše sa ukazuje, že medzi obyvateľmi Ruska nevzbudzuje taký záujem, aký by si štátne orgány predstavovali.
Novaja Gazeta upozorňuje, že aplikácia Max by mala postupne nahradiť populárne zahraničné komunikačné služby, napríklad WhatsApp alebo Telegram. Kritici však poukazujú na možné bezpečnostné riziká. Podľa dostupných informácií totiž program dokáže zistiť, či je zariadenie pripojené cez VPN, čo by umožnilo identifikovať pokusy obchádzať internetové obmedzenia.
Napriek snahe úradov však používanie tejto platformy zatiaľ nie je veľmi rozšírené. Prieskum verejnej mienky z novembra ukázal, že približne sedem z desiatich Rusov aplikáciu vôbec nepoužíva. Niektorí sa jej dokonca zámerne vyhýbajú. Rádio Slobodná Európa v minulosti prinieslo príbeh ženy zo Sankt-Peterburgu, ktorá radšej opustila zamestnanie, než aby si program musela nainštalovať. Keď vyjadrila obavy o ochranu súkromia, nadriadený jej údajne povedal, že všetky sociálne siete sú monitorované. Dodal pritom, že „Američania sledujú WhatsApp, Francúzi Telegram, ale iba FSB dohliada na Max“. Pre zamestnankyňu to bol moment, keď sa rozhodla odísť.
Návrat k analógu
Snaha štátu presadzovať vlastné digitálne nástroje sa odohráva v období, keď obyvatelia viacerých ruských miest čelia opakovaným výpadkom mobilného internetu. V posledných dňoch sa podľa nezávislých médií stala v Moskve bežnou otázka, prečo sa nedá pripojiť na sieť.
Obmedzenia sa začali prejavovať približne začiatkom marca. Najprv fungovali aspoň stránky zaradené na takzvaný „biely zoznam“, ktorý vlani pripravilo ministerstvo digitálneho rozvoja. Ide o skupinu internetových stránok, ktoré majú zostať dostupné aj v prípade obmedzenia mobilného pripojenia.
Magazín Forbes uvádza, že na tomto zozname sa nachádzajú najmä weby štátnych úradov, niektoré ruské médiá, vyhľadávač Yandex, stránky železničnej spoločnosti, bankové portály, mobilní operátori či služby doručovania. Patria sem aj ruské sociálne siete, napríklad VKontakte a komunikačná platforma Max.
Situácia sa však neskôr zhoršila. Podľa portálu Bereg.io začali obyvatelia Moskvy 12. marca narážať na problém: mobilné pripojenie ich nepúšťalo ani na stránky z tohto zoznamu, a to bez ohľadu na to, či používali VPN.
Výpadok prezradí hudba
Bereg.io zároveň opisuje zaujímavý spôsob, akým ľudia zisťujú, že mobilný signál vypadol. Mnohí si to všimnú podľa hudobných streamovacích aplikácií, napríklad Apple Music alebo Yandex.Music. Keď sa skladby nedajú načítať a prehrávanie sa okamžite zastaví po vstupe do oblasti bez signálu, je jasné, že mobilná sieť nefunguje.
Výpadky internetu výrazne zasahujú aj každodenné fungovanie miest. Mnohé služby, ktoré obyvatelia doteraz využívali automaticky – napríklad objednávanie jedla či privolanie taxíka cez aplikáciu sa zrazu stali nedostupnými. Guardian citoval 31-ročného Dmitrija, ktorý uviedol, že bez stabilného pripojenia má problém objednať si taxi, odoslať pracovné e-maily alebo komunikovať s rodinou.
Niektorí ľudia sa preto začali pripravovať na fungovanie bez digitálnych nástrojov. Guardian informoval, že v Moskve rastie záujem o vysielačky a pagery, ktoré umožňujú komunikáciu bez internetu.
Navigácia z minulého tisícročia
Zmeny sa prejavili aj v obchodoch. Predaj papierových máp hlavného mesta sa takmer strojnásobil a ruské médiá zároveň informovali o zvýšenom záujme o telefóny s pevnou linkou – ich dopyt stúpol približne o štvrtinu.
Výpadky pripojenia majú aj ekonomické následky. Denník Kommersant s odvolaním sa na odborníkov uviedol, že počas prvých piatich dní obmedzení mohli firmy v Moskve prísť o tri až päť miliárd rubľov, čo predstavuje približne 32 až 53,5 milióna eur. Najviac sa to dotklo menších a stredne veľkých podnikov, najmä taxislužieb či kuriérskych spoločností.
Podľa portálu Meduza, ktorý sa odvoláva na projekt Na svjazi, sa podobné zásahy do internetovej infraštruktúry objavili už v roku 2025 v rôznych častiach Ruska. Úrady ich vtedy vysvetľovali bezpečnostnými opatreniami proti ukrajinským bezpilotným lietadlám.
Veľký brat sa pozerá
Tieto opatrenia sa začali vo väčšom rozsahu zavádzať v máji a počas leta sa obmedzenia objavovali takmer každý deň. Filtrovanie internetu podľa dostupných údajov zasiahlo viac než polovicu obyvateľov krajiny, teda približne 90 miliónov ľudí. Do polovice októbra sa zároveň v 48 regiónoch začali používať spomínané „biele zoznamy“ povolených webových stránok.
Zdroj: X/SPRAVDI – Stratcom Centre
Právnik Sarkis Darbinjan, spoluzakladateľ organizácie Roskomsvoboda, ktorá sa venuje problematike internetovej slobody, pre Novaju Gazetu uviedol, že minuloročné výpadky mohli súvisieť s obavami z opakovania operácie s názvom „Pavučina“. Išlo o akciu ukrajinskej bezpečnostnej služby, počas ktorej sa podarilo prepraviť na územie Ruska diaľkovo ovládané drony a následne nimi zaútočiť na ruské letecké základne.
Súčasné obmedzenia však podľa Novej Gazety môžu mať aj iný cieľ – posilniť kontrolu nad informáciami dostupnými na internete. Práve v tomto kontexte sa objavuje aj snaha presadiť domácu komunikačnú platformu Max ako alternatívu k zahraničným aplikáciám.
