Na Slovensku existuje zákonná možnosť využiť pracovnú rehabilitáciu pre tých, ktorým hrozí dlhodobé zranenie pri výkone zamestnania.
Tento systém je nastavený tak, že po úraze môže zamestnanec počas rehabilitácie poberať až 80 % zo svojej hrubej mzdy, a to po dobu šiestich mesiacov.
Finančná podpora v rámci tejto rehabilitácie sa vypláca z úrazového poistenia, ktoré povinne hradia zamestnávatelia. V praxi však tento nástroj zostáva prakticky nepovšimnutý. Informuje Refresher.sk.
Využil to len jeden človek
Za celé dve desaťročia o tento typ rehabilitácie požiadal podľa Sociálnej poisťovne len jediný človek. Išlo o Petra z Bratislavy, ktorý svojou žiadosťou prekvapil aj samotných úradníkov.
Peter sa rozhodol pokračovať v liečbe prostredníctvom pracovnej rehabilitácie – dávky, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa. Na túto podporu má poistenec nárok v prípade, že ju schváli posudkový lekár a ide o dôsledok úrazu krytého úrazovým poistením.
Hoci tento nástroj zákon umožňuje, realita ukazuje úplný opak – za viac ako dve desaťročia nebola táto forma rehabilitácie vyplatená ani raz. Prípad Petra je tak vôbec prvým, ktorý Sociálna poisťovňa zaznamenala.
Úradníci totiž do tej doby nemali pripravený administratívny proces, keďže sa s takouto žiadosťou ešte nestretli. Pracovníci poisťovne si dokonca museli zisťovať, ako postupovať, pretože v praxi ešte nikdy túto dávku nevyplácali.
„Zamestnanci začali skúmať, o čo som to vlastne požiadal, že nevedia, čo s tým majú robiť,“ povedal pre TV Noviny.
Podľa dostupných informácií je problém predovšetkým v tom, že systém pracovnej rehabilitácie sa jednoducho nevyužíva.
Úradníci sa väčšinou zameriavajú na liečbu prostredníctvom zdravotného poistenia, a pritom fond určený na úrazové dávky zostáva z veľkej časti nečinný.
Len v minulom roku bolo z tohto fondu vyplatených necelých 25 %, pričom približne 200 miliónov eur bolo presunutých do dôchodkového systému – teda do oblasti, s ktorou pracovná rehabilitácia nemá nič spoločné.
„Zvykne sa to riešiť zo systému zdravotného poistenia. Nemali sme doteraz situáciu, že by bolo treba požiadať o túto dávku,“ tvrdí pre TV Noviny hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Odborníci z Ministerstva práce preto navrhujú zavedenie siete pracovných rehabilitačných centier, ktoré by fungovali podobne ako v Nemecku či Švajčiarsku.
Takéto zariadenia by zabezpečili nielen odbornú starostlivosť, ale aj lepšiu informovanosť ľudí o ich právach a možnostiach. Vďaka tomu by sa mohla zvýšiť využiteľnosť rehabilitácie a súčasne by sa efektívnejšie čerpali prostriedky z úrazového fondu.
Slovenský model síce v teórii ponúka zamestnancom veľkorysú pomoc po úraze, realita však ukazuje, že bez osvety a jasne nastaveného systému ostáva táto forma podpory skôr na papieri než v živote ľudí.
