Len pár kilometrov za Prahou sa objavila ponuka, ktorá spája kultúrnu históriu, noblesnú architektúru a výnimočnú lokalitu. Na predaj je letné sídlo legendárneho českého herca, speváka a skladateľa Karla Hašlera. Vila postavená v roku 1913 dodnes dýcha eleganciou a môže sa stať domovom nového majiteľa – a to za cenu, ktorá prekvapí.
Autorom stavby je významný architekt Bohumil Sláma, ktorého meno je neodmysliteľne spojené s dejinami českej architektúry. Sláma sa zapísal do histórie ako tvorca budovy Československého rozhlasu na Vinohradskej ulici či viacerých nájomných a poštových domov v Prahe. Hašlerova vila v Libčiciach nad Vltavou je preto nielen bývalým letným sídlom známeho umelca, ale aj vzácnym architektonickým dielom, všimol si portál Aktuálne.cz.
Letné útočisko Karla Hašlera
Vila bola pôvodne koncipovaná ako letná rezidencia. Hašler, ktorého piesne dodnes patria do zlatého fondu českej kultúry, tu trávil chvíle oddychu a inšpirácie. Pokojné prostredie pri Vltave však neochránilo umelca pred tragickým osudom. V roku 1941 zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen, kde bol brutálne zbitý nemeckým dozorcom.
Po skončení druhej svetovej vojny vila viackrát zmenila majiteľov. Nie všetci z nich si uvedomovali jej historickú a kultúrnu hodnotu, čo sa prejavilo aj na jej stave. Až v roku 2011 sa objekt dostal do rúk nového vlastníka, ktorý sa pustil do citlivej rekonštrukcie s rešpektom k pôvodnej podobe.
Čo všetko vila ponúka
Trojpodlažná stavba sa rozprestiera uprostred rozsiahlej záhrady so vzrastenými stromami a romantickým altánom.
Atmosféru noblesy podčiarkujú aj viaceré architektonické detaily:
- dubové parkety a priestranné izby
- vstupný portál s terasou
- pôlkruhový výklenok, ktorý dodáva vile osobitý charakter
- nová strecha a zrekonštruovaný exteriér
- vymenené okná na severovýchodnej strane budovy
Dispozícia zahŕňa šesť veľkých miestností, ktoré možno prispôsobiť podľa potrieb – od rodinného bývania cez letnú rezidenciu až po reprezentatívne priestory pre podnikanie.
Ponuka spája kultúrny príbeh, architektonickú hodnotu a veľkorysý pozemok neďaleko Prahy. Vila Karla Hašlera je dnes k dispozícii za 24 900 000 Kč (vyše 1 milióna eur), čo z nej robí investíciu nielen do bývania, ale aj do kusu národných dejín.
Kto bol Karel Hašler?
Karel Hašler bol symbolom starej Prahy, autorom nezabudnuteľných piesní a obľúbenou postavou divadla i filmu. Svojím humorom a odvahou však provokoval okupantov. Karel Hašler sa stal hlasom odporu, ktorý Nemci umlčali krutým spôsobom – smrťou v koncentračnom tábore Mauthausen, informoval Denik.cz.
Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava si Hašler neodpustil satirické piesne namierené proti nacistom. V kruhu priateľov spieval: „Hoši od gestapa, vy tu pekne spíte, vy sa odtiaľto domov nikdy nevrátite.“ Takéto verše boli pre Nemcov neprijateľné. Dva dni pred Vianocami roku 1941 Hašlera umučili – po opakovaných ľadových sprchách zomrel v Mauthausene.
Od rukavičkára k divadlu a piesňam
Hoci sa pôvodne učil rukavičkárskemu remeslu, nikdy ho nevykonával. Už ako mladík sa vrhol na divadelné dosky. Na prelome storočí hrával v pražských a putovných súboroch, neskôr pôsobil aj v Brne a Ľubľane. V roku 1903 ho prijal Jaroslav Kvapil do činohry Národného divadla v Prahe, kde pôsobil až do roku 1915. Súbežne písal a skladal známe „staropražské piesne“. Od roku 1919 mal dokonca vlastné vydavateľstvo.
Po vzniku Československa sa stal stálicou kabaretných scén – Lucerna, Rokoko, Varieté. Jeho piesne boli chytľavé, často až patetické, no oslovovali tisíce poslucháčov. Kritici síce krútili hlavou, ale Hašler sa stal miláčikom publika. Koncom 20. rokov sa naplno venoval filmu. S príchodom zvukového filmu v roku 1929 uplatnil svoj spev, herectvo i autorské schopnosti.
Čo robil?
- písal scenáre,
- režíroval,
- hral hlavné úlohy,
- skladal hudbu a texty.
Jeho najslávnejšia pieseň „Ta naše písnička česká“ vznikla vo filme Písničkář (1932), ktorý bol prakticky jeho autobiografiou.
Spolupracoval s režisérom Martinom Fričom na filme Jánošík (1935), ktorý ako jediný československý film predvojnového obdobia zaznamenal úspech v 32 krajinách sveta. Aj tu sa však ozývala kritika – vraj Hašler svojimi pesničkami uberal filmu na dramatickosti. Ako herec stvárnil vyše 20 filmových rolí. Zvlášť si cenili jeho postavy ešte z éry nemého filmu: doktora Uhra v Batalione a organistu vo Fričovom filme Varhaník u Svatého Víta.
Po marci 1939 sa v českom filme začali presadzovať fašisticky orientovaní režiséri a úradníci. Jedným z nich bol Václav Binovec, zanietený fašista a antisemita, ktorý sa usiloval ovládnuť Barrandov. Hašler a Binovec sa stretli pri natáčaní filmu Městečko na dlani (1941). Hašler tu pôsobil ako umelecký poradca. Aj počas nakrúcania si však neodpustil svoje satirické popevky proti okupantom – a to sa mu stalo osudným.
Gestapo si prišlo pre Hašlera 2. septembra 1941 priamo na filmový pľac. Dvaja muži v dlhých kožených kabátoch ho odviedli pred zrakmi kolegov. Odvtedy ho už nikto z priateľov ani divákov nikdy nevidel. Špekuluje sa, že za jeho zatknutím stálo Binovcovo udanie. Sám režisér to síce popieral, no po vojne bol odsúdený za kolaboráciu a strávil tri roky v pracovných táboroch.
Po zatknutí bol Hašler väznený na Pankráci a v Drážďanoch, odkiaľ ho poslali do Mauthausenu. Najprv pracoval v punčochárni, potom v kameňolome. Po bití dozorcami utrpel vážne zranenie nohy, ktoré sa zmenilo na infekciu. Namiesto liečenia ho zaradili medzi väzňov určených na likvidáciu. V decembri 1941 bol vystavený krutej procedúre: zviazaný nahý sedel pod ľadovou sprchou, až kým jeho telo nezomrelo vyčerpaním.
Karel Hašler zomrel ako hlas odporu a symbol odvahy. Zanechal po sebe stovky piesní, desiatky filmových diel a spomienku na muža, ktorý sa nebál postaviť okupantom ani za cenu vlastného života.
.jpg){kind=link}
